Ôsme rozjímanie o Bohu
Od farára
Ferdinanda Valíka
(1972)
Úvodom čítanie z Písma.
Najskôr z epištoly Pavlovej ku Galatským, kapitola 6, verše 1-10.
Bratia, ak by bol potom zachvátený človek v nejakom páde, vy duchovní napravte takého v duchu tichosti, pozerajúc sám k sebe, aby si i ty nebol pokúšaný.
Jedni druhých bremená neste a tak plňte zákon Kristov.
Lebo ak sa zdá komu, že by niečo bol, nič nie je, takého vlastná jeho myseľ zvedie. Ale diela svojho skús jeden každý, a vtedy sám v sebe chválu mať bude, a nie v inom. Lebo jeden každý svoje bremeno ponesie.
Zdieľaj sa potom ten, ktorý poučenie prijíma v slove s tým, od koho poučenie berie, všetkým statkom.
Nemýľte sa, Boh nebude oklamaný, lebo čokoľvek rozsieval by človek, to bude i žať. Lebo kto rozsieva telu svojmu, z tela žať bude porušenie; ale kto rozsieva Duchu, z Ducha žať bude život večný. Činiac potom dobre nepoľavujme, lebo časom svojim budeme žať, neustávajúc.
A preto dokiaľ čas máme, čiňme dobre všetkým, najviac potom domácim viery.
A z evanjelia Matúšovho, kapitola 25, verše 31-34, 40-41, 45-46.
Keď potom príde Syn človeka v sláve svojej, a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne velebnosti svojej, a zhromaždené budú všetky národy pred neho. I rozdelí ich na rôzne, jedny do druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od baranov. A postaví ovce zaiste po pravici svojej, baranov potom po ľavici.
Vtedy povie Kráľ tým, ktorí po pravici jeho budú: Poďte požehnaní Otca môjho, dedične vládnite kráľovstvám, vám pripraveným od ustanovenia sveta.
A odpovedajúc Kráľ, hovorí im: Amen, vravím vám: Čokoľvek ste činili jednému z bratov týchto mojich najmenších, mne ste učinili. Potom i tým po ľavici povie: Choďte odo mňa zlorečení do ohňa večného, ktorý jest pripravený diablovi i jeho anjelom.
Vtedy odpovedajúc im, hovorí: Amen, vravím vám: Čokoľvek ste neučinili jednému z najmenších týchto, ani mne ste neučinili. I pôjdu títo do trápenia večného, ale spravodliví do života večného.
Toľko čítanie z Písma.
Boží mier a kľud budiž medzi nami!
Po sedem nedieľ sme rozjímali o pojme Boha. Dnes tento cyklus uzavrieme.
Úvodom si zopakujme zásadné vety z predchádzajúcich predslovov:
Boh nijako priamo nezasahuje do všetkých malých i veľkých ľudských starostí, ako sú vojny, bieda a všetko ostatné. Od počiatku votkal do stvorenia svoje dokonalé zákony, ktoré samočinne konajú svoju nepodplatiteľnú prácu, takže sa všetko na vlas vypĺňa, večne sa všetko vyrovnáva, čím je vylúčené nadržovanie, rovnako ako je nemožnou každá krivda a každá nespravodlivosť. Boh sa nepotrebuje zvlášť o to starať, lebo jeho dielo je bez medzier.
Dokonalý jest Boh. Dokonalá jest Jeho vôľa, ktorá jest v Ňom a vychádza z Neho, aby splodila a udržiavala dielo stvorenia.
Boh sám, ako východisko všetkého existujúceho, ako prazdroj všetkého života, je vo svojej bezpodmienečnej dokonalosti bezbytostný, to jest neosobný!
On sám jest onou často menovanou prasilou či prasvetlom, i keď tento výraz nie je správny, lebo jest jedno svetlo, jedna sila: Boh!
Boh nepotrebuje tohoto stvorenia. Keby obmedzil vyžarovanie, to jest príliv síl, tu by všetko, čo existuje, zvoľna vädlo, starlo a rozpadlo sa. Nadišiel by potom koniec všetkých dní. Zostal by len Boh sám, ako tomu bolo na počiatku, pretože jedine On je život.
Boh nechce žiadne utrpenie svojho ľudu! Chce len radosť, lásku a šťastie! Cesta vo svetle ani nemôže byť iná. Cesta ku svetlu má tiež svoje kamene, ale len vtedy, keď si ich človek na ňu skôr sám nakladie.
Kto nepochopí tieto zákonitosti, alebo kto tieto zákonitosti nepozná, potom niet divu, že hovorí o nespravodlivostiach v živote, a že zvaľuje vinu na Boha.
K tomuto problému jednak poukazujem na vyššie uvedené vety a potom tiež na program posledného súdu, čo sme čítali v dnešnom evanjeliu; jednak ešte vysvetľujem: Nie je žiadneho odlúčenia či oddelenia medzi týmto a oným svetom. Onen svet je to, čo je za poznávacou schopnosťou nášho telesného zraku. Všetko je jediný celok ako celkové stvorenie. Jedna sila prúdi týmto i oným svetom; všetko žije a pôsobí z tohoto jednotného životného prúdu a je tým nerozlučne spojené.
Celá naša bytosť si žiada určitého cieľa a tým určitým cieľom je Boh. Preto veríme v nutné vyrovnanie, ak nie na tomto svete, tak iste na večnosti, a toto vyrovnanie konajú nepodplatiteľné zákony do stvorenia Bohom votkané.
Naše myšlienky, slová i skutky sú duchovnou siatbou; zastihnú ťa tu či na onom svete. Z toho vyplýva, že odchodom z tohoto sveta sa nezbavíš zodpovednosti! Obrazne povedané: v tomto živote zasievame drobné semienka neviditeľných skutkov. Z týchto semienok vzklíči pri svitaní nového života kvetina nádherných farieb, alebo tiež pichľavý bodliak … podľa toho, čo si zasial.
To isté hovorí apoštol Pavol v epištole ku Galatským: „Nemýľte sa! Boh nebude oklamaný; lebo čokoľvek rozsieval by človek, to bude i žať!“
Konečne jasne nám zodpovie a vysvetlí všetky tieto tak zvané nespravodlivosti a nezrovnalosti posol Boží: smrť, ktorá raz každému z nás položí svoju ľadovú ruku na rameno a zavolá: Poď, nech si ktokoľvek! Poď, aby som ti ukázala tvoj vlastný život. A teraz nebude záležať na tom, či si mal, človeče, peniaze, dom, kožuchy, či si bol chudobný či bohatý, kráľom či pisárom … to všetko nemá ceny! Len jedna otázka zostane najdôležitejšia: Plnil si vo svojom živote vôľu Božiu?
A už sme opäť pri dnešnom evanjeliu: „Zlí pôjdu do trápenia večného – spravodliví potom do života večného.“ – „Čokoľvek rozsieval by človek, to bude i žať.“ To potom bude úplné a jasné pochopenie ako lásky, tak i spravodlivosti Božej!
Ešte k záveru menšiu poznámku: Ak je existencia Božia tak prostá, jasná a jasne dokázateľná, prečo sa nájdu ľudia, ktorí Boha popierajú? Vidím dva dôvody: Je to nelogické uvažovanie, usudzovanie a myslenie. Mohli by sme povedať pohodlnosť či i lenivosť v premýšľaní. Druhým dôvodom je to, že je im viera v Boha nepohodlnou. Radi by viedli život bez ohľadu na Boží zákon: Čo zaseješ, zožneš … preto im Pán Boh prekáža.
V žiadnom prípade však ateizmus neposilňuje, ale naopak skľučuje. Tešte človeka trpiaceho, sklamaného, zúfalého, nešťastného názormi ateistov. I najväčšími básnikmi i filozofmi ho nepotešíte, ak nehovorím o ateizme. To môže len dôvera a istota, že máme Boha – ktorý život náš spravuje – i keď jeho cesty sú nám často nevyspytateľné.
Preto s ľuďmi neveriacimi či s posmievačmi majme strpenie a sústrasť. Zato ponúkajme svoje vedenie tým, ktorý hľadajú v pozemskom živote viac, než aby len pili, jedli a odievali sa. Nezakopávajme hrivnu, ktorú nám Boh zveril – „Nehádžme však tiež svätého psom!“ (Matúš 7:6)
„Preto, dokiaľ čas máme, čiňme dobre všetkým! … Jedni druhých bremená nesme, a tak plňme zákon Kristov!“
Ak budeme chodiť s Bohom, to jest v jeho Slove, potom stane sa bytie na tejto zemi radosťou každému, kto na nej smie žiť!
Boh zostane večne nedosiahnuteľným, nepochopiteľným … jest však vždy prameňom sily, zmyslom a obsahom života!
Svätý jest Boh! Svätý, nesmierne vznešený a vzdialený jest Boh!
Amen
