Deviate rozjímanie o Bohu
Od farára
Ferdinanda Valíka
(1972)
Úvodom čítanie z Písma.
Najskôr z evanjelia Lukášovho, kapitola 8, verš 17.
Nič nie je tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani čo ukrytého, čo by nemalo poznané byť, a na svetlo vyjsť.
Ďalej z epištoly k Židom, kapitola 4, verše 12-13.
Živá jest reč Božia a mocná, a prenikavejšia nad každý meč na obe strany ostrý, a dosahuje až do rozdelenia i duše i ducha i kĺbov i špiku v kostiach, a rozoznáva myslenie i mienenie srdca. A nie je stvorenie, ktoré by nebolo zjavné pred tvárou jeho; ale všetky veci sú nahé a odkryté očami toho, o ktorom jest reč naša.
A zo žalmu 139, verše 7-10.
Kam by som zašiel od ducha tvojho? Alebo kam by som pred tvárou tvojou utiekol? Ak by som vstúpil na nebo, tam si ty, ak by som si ustlal v hrobe, aj prítomný si. Ak by som vzal krídla žiare rannej, aby som býval pri najvzdialenejšom mori: i tam by ma ruka tvoja previedla, a pravica tvoja by ma chytila.
Toľko čítanie z Písma.
Boží mier a kľud budiž medzi nami!
K rozjímaniu o pojme Boha by som učinil ešte menší dodatok.
Každý sa má snažiť, aby Slovo Božie správne pochopil. Nikto nemá slepo veriť. Nikto nemá bezmyšlienkovite a mechanicky prijímať náuky i obrady, ktoré odporujú jasným prikázaniam Božím, lebo zodpovednosť za bludy nenesie iba kazateľ či prednášajúci vôbec, ale rovnako i každý jednotlivec, ktorý tieto bludy počuje, prijíma a svojím vnútorným cítením nezvažuje a neskúma. Tu mám na mysli nielen nejasné, pravde odporujúce dogmy, ale i rôzne obrady a uctievanie predmetov. Tak napríklad prehnané križovanie sa, uctievanie sôch, obrazov, krížov, Božích múk, monštrancií, kňazov a podobne.
Ak pokľakne človek pred sochou, druhý pred obrazom, tretí pred slnkom, iný pred monštranciou, prehrešuje sa tým každý proti Božiemu prikázaniu: Ja som Hospodin, Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neučiníš sebe žiadneho podobenstva čohokoľvek, aby si sa tomu klaňal!
Treba si uvedomiť, že akonáhle vidí veriaci v uctievanom predmete samotného Boha a očakáva od neho pomoc a požehnanie, že je to vyložená modloslužba.
Inak je tomu s čistou symbolikou. Každý symbol plní povzbudivo svoj dobrý účel, pokiaľ sa naň skutočne hľadí ako na symbol. Tak napríklad: Znamenie kríža je znamením Pravdy a tým i znamením Boha. Kto sa križuje ľahkomyseľne a bezmyšlienkovite, ten nech radšej križovania nechá, lebo tým sa iba previňuje. Ale naopak: Kto celú svoju dušu postavil na Pravdu a tým na samotného Boha a jeho vôľu, ten nech sa križuje; toho sprevádza požehnanie.
Ak sa klaniam monštrancii, hostii preto, že Boh do nej zostúpil, potom sa prehrešujem, lebo preukazujem symbolu takú poctu, aká náleží jedine Bohu. Ak sa dívam však na pozdvihovanie hostie a kalicha s vínom ako na sprítomnenie si Poslednej Večere Pána, potom taký symbol veľmi napomáha k väčšiemu a ucelenejšiemu sústredeniu.
Rovnako sa treba dívať takým spôsobom i na uctievanie sôch, krížov, obrazov, Božích múk a podobne. Ak vidí veriaci v tej či onej soche božiu pomoc, je to modloslužba. Ak sa díva však na túto ako na symbol, potom je to správne a bolo by nešetrné a netaktné tomuto veriacemu sa vysmievať… lebo u mnohých ľudí sa pri pohľade na symbol ich náboženstva ľahšie upútavajú myšlienky na Boha, v ktorého veria a v ktorého dúfajú. Bolo by teda nesprávne pochybovať o vysokej hodnote náboženských obyčajov a symboliky. Nesmie sa však pri tom nič stupňovať až ku zbožňovaniu a uctievaniu!
Nakoniec posledná poznámka:
V rozjímaní o Bohu došli sme k záveru, že človek nikdy nemôže Boha vidieť, pretože jeho druh nemá k tomu žiadne schopnosti… predsa však má v sebe dar: Poznávať Boha v jeho dielach. Tento dar, alebo snáď ešte lepšie: túžba, nedá nikomu pokoja. I keby stokrát prehlasoval, že neverí v Boha, vždy v záhyboch jeho myšlienok, v najhlbšej svätyni jeho vnútra, sa ozýva neistota, to znamená, že sa sám neraz prichytí, kedy si nie je svojou nevierou istý! Prichádzajú k nemu otázky: Odkiaľ je vesmír? Odkiaľ život? Čo je to vôbec život? Odkiaľ oná zákonitosť, ktorej všetko podlieha, podľa ktorej sa všetko riadi? A tak ďalej… to nie je však dnes našou úlohou, aby sme sa týmito ľuďmi zaoberali. V dnešnom rozjímaní budeme sa zaoberať sebou samými, lebo i nám nie je vždy všetko jasné; i my sa často dostávame do neistoty. Konkrétny príklad: Všadeprítomnosť a vševedúcnosť Božia! Je to tak bežné a samozrejmé, že Boh je všadeprítomný a vševediaci… ale ak začneme skutočne premýšľať, alebo ak požaduje niekto od nás vysvetlenie, ako si tú všadeprítomnosť a vševedúcnosť predstavujeme, tu ihneď mizne naša istota i múdrosť, lebo poznávame, že Boh predsa nemôže byť sám sebou všade a tiež že nemôže o každom tvorovi nielen na našej planéte, ale i na iných, všetko vedieť! Dostávame sa do úzkych. Nevieme si často rady s citátmi Písma, ktoré nám napríklad o všadeprítomnosti Božej jasne hovoria:
„Kam by som zašiel od ducha tvojho? Alebo kam by som pred tvárou tvojou utiekol? Ak by som vstúpil na nebo, tam si ty; ak by som si ustlal v hrobe, aj prítomný si! Ak by som vzal krídla žiare rannej, aby som býval pri najvzdialenejšom mori: i tam by ma ruka tvoja previedla, a pravica tvoja by ma chytila.“ (Žalm 139:7-10)
Rovnako jest to i s vševedúcnosťou Božou. Čujme niektoré citáty, ktoré túto vševedúcnosť potvrdzujú:
„Boh končiny zeme zrie a všetko, čo jest pod nebom, vidí.“ (Jób 28:24)
„Boh pozná všetko vtáctvo po horách a zver poľnú pred sebou vidí.“ (Žalm 50:11)
„Na každom mieste Hospodin oči má, ktoré vidia zlé i dobré.“ (Príslovie 15:13)
„Pán hľadí na cesty človeka a všetky kroky jeho pozoruje.“ (Príslovie 5:21)
Do rozporu či do úzkych sa dostávajú tí, kto nepoznajú pravý význam slov: „všadeprítomnosť a vševediaci“. Všadeprítomný znamená, že Boh je k nájdeniu všade, vždy, v každej dobe, ak je skutočne hľadaný! Rovnako vševediaci, to znamená, že Boh všetko vie a vidí, že sa pred ním nikto neschová. Inými slovami: Božia vôľa, ktorá spočíva v zákonoch stvorenia, je nepodplatiteľná a spravodlivá! Boh svojou spravodlivou zákonitosťou je všade; jeho zákonom nikto neunikne!
Ľudia vychádzali a doposiaľ vychádzajú z falošného základu svojho myslenia, že Boh celkom osobne sa o nich stará, ich vedie, riadi, chráni … a podobne. Nemysleli na to, že to všetko musia činiť oni sami, aby získali nutného spojenia s výšinami. Ľudia si stále neuvedomujú, že len zákony božie, ktoré ich vo stvorení obklopujú, samočinne pôsobia a privádzajú každému odmenu alebo trest. Voz nášho života pôjde tam, kam my si postavíme výhybku.
Božie zákony platia všade a pre všetkých! Preto hovoríme o Božej všadeprítomnosti a vševedúcnosti, čo dosvedčuje dnešné čítanie z epištoly Pavlovej k Židom: „Živá jest reč Božia a mocná, a prenikavejšia nad každý meč na obe strany ostrý, a dosahuje až do rozdelenia i duše, i ducha; kĺbov i špiku v kostiach, a rozhoduje nad myšlienkami i úmyslami srdca. A niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné pred tvárou jeho, ale všetky veci sú nahé a odkryté očami toho, o ktorom je reč naša.“ (4:12-13)
Boh, ako vidíme, vložil nám vo stvorení všetko do rúk. Záleží na človeku, ktorou cestou sa dá!
Nedajme sa však zviesť a pamätajme slov Písma:
„Nemýľte sa! Boh nebude oklamaný!“
Amen
