(Nielen)
pre deti zvesť o tom, ako vzniklo stvorenie
Susanne Schwartzkopff
Na samom počiatku, keď ešte nebola ani Zem, ani slnko, ani mesiac, ani strieborne sa lesknúce hviezdy, kedy ešte neboli stvorení ľudia, existoval len všemohúci Boh sám. Vysoko, prevysoko, v nepredstaviteľne vzdialených diaľkach trónil na svojom zlatom tróne zo samého svetla. Okolo neho sa vlnilo more svetelnej záplavy jasu a prúdy svetla a sily vychádzali od neho do nekonečných diaľok.
Na samom konci týchto svetelných prúdov sa vypínal žiarivo belostný hrad so zlatými kopulami a cimburiami a s nesmierne rozľahlými sálami. A priamo uprostred, v samom srdci tohto hradu, v jeho najsvätejšom priestore stála na belostnom podstavci žiarivo červená miska, kalich zázračnej a neopísateľnej krásy:
Svätý Grál!
Prúdy svetla, vysielané Všemohúcim, sa do tej misky vlievali, zhromažďovali sa v nej a od tade plynuli zasa späť, k svojmu východisku, priťahované jeho všemocnou silou.
Tak tomu bolo od večnosti. A od večnosti trónil Boh vo svojej nedosiahnuteľnej diaľave.
Ale potom si povedal, že svoje lúče vyšle ešte ďalej, za hranicu božského hradu. Chcel tým darovať život tvorom, aby mohli vedome prežívať svoje bytie v šťastí a radosti.
A tak Boh vyslal časť svojej všemocnej planúcej sily von a vyriekol tvorivé slová „Buď svetlo!“... Tieto mocné tvorivé slová sa rozľahlí do diaľok.
Pritom vyslaná Božia časť ihneď nadobudla podobu, a tou bol jeho syn Imanuel! Bol to Duch svätý, Vôľa Božia, ktorá sa stala osobou, a táto Božia vôľa všetko stvorila tak, ako si to nebeský Otec želal.
Imanuel prebýval v božskom hrade Grálu. To on je kráľ svätého Grálu!
Až do tej doby boli brány hradu zatvorené a žiadny lúč božského svetla neprenikol do nepredstaviteľne obrovského priestoru bez svetla, ktorý sa za bránami hradu rozprestieral do nesmiernych diaľok.
Ale keď Všemohúci vyriekol slová „Buď svetlo!“, Imanuel otvoril dokorán brány božského hradu a žiarivá sila svetla ihneď mocne vytryskla von! Prúdy svetla sa rozliali do tmy a zatlačili noc. Kam dospeli, tam vstúpil jas a všade, kde zapôsobila, dala vzniknúť tvorom, ktorí boli podľa vôle Božej.
A Imanuel, Duch svätý, sa postavil pred brány božského hradu Grálu a nechal okolo seba pôsobiť mocnú a tvorivú božiu silu.
Tak vznikla u božského hradu Grálu žiariaca prístavba, v ktorej sa časť z Imauela stala kráľom, a ktorý sa menuje Parsifal. A ten je našim pánom a kráľom a vládne všetkému stvorenému, všetkým svetom, všetkým tvorom i ľuďom. Okolo neho vznikli mocné postavy, veľkí služobníci, mocní strážcovia v žiarivom zbroji, ktorí sa skláňali pred kráľom Parsifalom. Ti všetci slúžia Bohu, verne, nadšene a zanietene: Sú to prastvorení, prví zo stvorených, ktorí sú priamo v prístavbe hradu Grálu. Tí nepoznajú nič iné než túžbu vykonávať Božie príkazy.
A kráľ Parsifal riekol svojim poddaným: „Utvorme svety, ktoré v Božom svetle nádherne rozkvitnú!“
Všetci nadšene priložili ruku k dielu. Tak vznikli celé úrovne, jedna za druhou, a všetky boli ako záhrady plné vonných kvetín a kvitnúcich stromov so žiarivými plodmi. Ostrovy v nich vystupovali z modrých morí, široké, striebro penivé rieky pretekali zelenými pláňami a rozmanitá zver, radujúca sa zo svojho bytia, sa ubytovala na nivách. A hviezdy žiarili na nebesiach, jedno slnko za druhým a celé súhvezdia sa radili do rojov a tie začali zvučať piesňou pohybu. Každý roj spieval k pocte Tvorcovi inú pieseň a anjeli velebili Boha, darcu všetkej blaženosti, svojimi jasavými chórmi.
Tak sa utvárali celé svety – jeden za druhým - keď boli vyrieknuté oné tvorivé slová. Lebo Božie slovo je čin! Čo Boh vysloví, to sa deje, čo On rozkáže, to sa stáva skutočnosťou.
A všetci služobníci verne pomáhali vo všetkých úrovniach, vo všetkých svetoch, aby bolo Božie dielo stvorenia dokončené.
S radosťou a láskou pozeralo oko Tvorcovo na mnohé svety, rozprestierajúce sa do nezmerných hĺbok pod stupňami jeho trónu. Všetky boli krásne, svetlé a všetky boli naplnené jeho silou...