Život Abdrushina

Abdrushin

Oskar Ernst Bernhardt

Život Abdrushina - Časť I-II

Život Abdrushina

– od –

Randolph Freeman Eales.

19, Crescent Grove. London, S.W.A

Život Abdrushina - Časť I/II

Život Abdrushina

– od –

R. FREEMAN EALES.

19, Crescent Grove. London, S.W.A

Časť I:

Predslov

Toto je prvý opis Abdrushinovho pozemského života, ktorý bol kedy zverejnený v ktorejkoľvek krajine.

Obsahuje súkromné poznatky, ktoré musia zostať prísne dôverné. Nie je náhoda, že bol prvýkrát čítaný

v dome pani Frydberg, kde bolo Posolstvo od Abdrushina čítané prvýkrát vo Veľkej Británii– 30. mája 1940,

keď sa slávila slávnosť Svätej Holubice. To bol začiatok predstavenia cieľa Svetového Učiteľa na Britských ostrovoch.

Svetové práva vyhradené

Časť I.

Pán Kingdon ma požiadal, aby som sa naplno rozhovoril o súkromnom živote Abdrushina. Robím tak s potešením, aby sa tých pár v tejto krajine mohlo dozvedieť o niektorých osobných rysoch pozemského života Božieho Vyslanca.

Oskar Ernst Bernhardt sa narodil na  saskej pôde v centre Európy - fyzické hrubohmotné sídlo toho, čo je známe pod názvom “Armageddon”. Ten bol daný v Biblii miestu, na ktorom má byť vedený v Súdny deň posledný veľký zápas medzi silami dobra a zla . Toto odhaľuje šestnásty verš šestnástej kapitoly Zjavenia Jána Krstiteľa.

Syn človeka sa narodil 18. apríla 1875, v Bischofswerde Lausitz. Jeho jasle nestáli ani v paláci dekadentnej a často skazenej aristokracie, ani v slumoch chudobných. Jeho rodičia patrili do normálnej a zdravej strednej triedy. Jeho otec vlastnil hostinec a bol povolaním garbiar. Tento hostinec ležal na Kirchstrasse č. 10. Bol to starosvetský dom s hrubými bielymi stenami a veľmi nízkymi stropmi, ktorý ešte stále odfukuje v tieni obrovského protestantského kostola, v ktorom bol ako bábätko pokrstený a birmovaný.

Navštívil som toto miesto a videl som na vlastné oči izbu, v ktorej sa narodil ako aj všetky ostatné izby, v ktorých zbožní rodičia vychovali Oskara Ernsta Bernhardta spolu s jeho bratom Alwinom. Aj kostol som navštívil s posvätnou bázňou a videl som kazateľnicu nad oltárom, z ktorej, ako mi Abdrushin odhalil predtým než som sa vydal na túto púť, prednesie jednu reč, keď ho svet a jeho rodisko spozná a uzná ako Vykupiteľa a Kráľa. Pani Borgamann spievala v tomto kostole pri príležitosti oslavy siedmeho storočia mesta Bischofswerdy a bezpochyby vtedy prežila prvý dopad žiarenia Božieho Vyslanca.

Mladý Oskar vyrastal pod dohľadom Emmy, svojej pozemskej matky. Bola čistá a prostá a duchovne pripravená ako bola aj Mária, keď sa inkarnoval Kristus, aby prijala časť „Živého Svetla“ - - mám na mysli Parsifala, Kráľa Grálu, Alfu a Omegu pre chápanie človeka. Abdrushin hovoril o svojom otcovi a matke s láskou. Dobre si pamätal prvú etapu svojho fyzického života, keď ešte vnímal Kométu vysoko v Praduchovnom Stvorení, a ktorú považoval za obyčajnú hviezdu na nebi. Archanjeli ochraňovali jednoduché jasličky bábätka a Rytieri Grálu stáli pri vchode do domu.

Bábätko rástlo. Nebol vôbec výnimočné dieťa. Navštevoval farskú základnú školu a videl som triedu, v ktorej sedával. Tiež som hovoril s mestským hodinárom, slávnym mužom v tomto maličkom vidieckom meste, ako bola aj Bischofswerda a ešte stále je pokým svet neuzná jej slávu. Tento hodinár, ktorého meno je “Neumann”, si jasne pamätal na dvoch chlapcov Bernhardtových. Tiež som navštívil firmu Huste & Co. neďaleko trhoviska, v ktorej Oskar Ernst pracoval ako učeň, keď skončil školu. Jeho otec sa rozhodol, že sa stane obchodníkom.

Keď mi bol ukázaný Abdrushinov horskop, vypracovaný Friedrichom Mörbitzom (reinkarnovaným Johannom Keplerom), ktorý sa neskôr stal Imanuelovým učeníkom, bola učinená zmienka o tom, že prichádzajúci Syn Človeka povstane zo strednej triedy obchodníkov.

Môžem dodať, že Friedrich Mörbitz bol prvým človekom na tejto planéte, narodený v Bautzen vedľa Abdrushinovho rodiska, ktorý objavil z hviezd Saochyantov príchod. Ako som povedal, on bol Johann Kepler, ktorý žil v rokoch 1571 až 1630, jeden z priekopníkov astronómie, ktorého meno ako také pretrvá. Veda ho pozná, kvôli jeho trom zákonitostiam, ktoré sa nazývajú “Keplerove zákony”. Keďže môžu ľudí zaujímať, tak ich uvediem:

1.     Každá planéta opisuje elipsu, pričom slnko je ich ohniskom.

2.     Priamka spájajúca stred slnka so stredom planéty prejde rovnaké vzdialenosti za rovnaké časy.

3.  Druhé mocniny dôb úplného otočenia okolo slnka dvoch planét sú úmerné tretím mocninám ich priemerných vzdialenosti od slnka.

Friedrich Mörbitz potom, čo dokončil svoj kruh prešiel na druhý svet v roku 1934 alebo 1935. Jeho telo bolo pochované na Abdrushinovom vlastnom cintoríne na Svätej Hore. Bol som prítomný, keď prebiehal pohreb. Zomrel plne vedomý. Povedal svojej žene o všetkých stupňoch cez ktoré bol pozdvihnutý a ona ich zapísala. Keď jeho ja stálo pred zlatou bránou, jeho fyzické oči sa zatvorili. Jeho posledné slová boli: „Táto krása je nad všetku predstavu.“

Vráťme sa späť k Oskarovi Ernstovi Bernhardtovi. Ako dospievajúci nebol spokojný s materiálnym povolaním obchodníka. Cítil nutkanie vidieť svet, ísť medzi ľudí. Usadil sa v Drážďanoch a založil svoju vlastnú malú továreň zaoberajúcu sa kovovými zariadeniami pre obchody. Dokonca som v hodinárovom obchode videl jeden exemplár a tiež faktúru zo začiatku roka 1900 s hlavičkou firmy Oskara Ernsta Bernhardta.

Avšak Abdrushin nebol šťastný. Stratil peniaze a utrpel všemožné hmotné nezdary. Nakoniec od podnikania upustil.

Zatiaľ čo jeho brat Alwin išiel študovať na univerzitu výkon spravodlivosti, a neskôr sa stal význačným “Amtgerichtsrat” v Doebelne, Oskar Ernst odišiel z Nemecka a vycestoval na východ. Stal sa novinárom a usadil sa v Konštantínopole. Jeho písanie si však nevážili, keďže nemilosrdne odhaľoval zlá v človeku a opisoval ich bez akýchkoľvek ohľadov, nedbajúc na to či tešilo alebo nie, či bolo prijaté, vytlačené, zaplatené alebo nie. Písal jednoducho preto, že tak robiť musel. Tak sa pripravoval na svoje poslanie. Písal aj beletriu ale vždy s poučným podtónom, taktiež aj malé hry a dokonca náčrtky pre divadlo. Niektoré z nich sa už hrali na nemeckom pódiu. Písal pod rôznymi pseudonymami, ktoré môžu byť vystopované v Kuerschnerovi, nemeckom *Who’s Who pre spisovateľov a novinárov.

Abdrushin nebol nikdy plachý. Bol naopak živý a plný odvahy. Bol bojovník, no bol aj rytiersky. Raz sa stratil v tureckom háreme. Už to viac nebolo dobrodružstvo. Objavil totiž úžasnú ženu, so závojom a dobre chránenú, ale tiež zistil, že paša sa k nej správal zle. Ponáhľal sa jej pomôcť. Cítil nutkanie ju chrániť. Pri tejto príležitosti ho skoro tento turecký šľachtic zabil, no akoby zázrakom bol zachránený vyššími silami.

Z východu Abdrushin prešiel do Nového Sveta. Prial si študovať podmienky života a práce v krajine mamonu. Ubytoval sa v New Yorku. Obyvatelia Bischofswerdy verili, že sa buď stratil, emigroval alebo zomrel. Nikdy sa nevrátil. Poľom jeho pôsobnosti bol svet. Jedna z jeho starých tiet, ku ktorej si v roku 1934 alebo 1935 prial, aby som doniesol správu, že stále žije veľmi pochybovala. Dal som jej Posolstvo. Nechcela mu veriť. Jedna z jeho neterí začala byť pyšná na tak veľkého príbuzného, ale tiež nechápala jadro učenia. Jediná osoba, ktorá prenikla hlbšie do významu poslania Syna Človeka bola pani Weiss, žena okolo 80 rokov stará, ktorá slúžila v hostinci jeho rodičov a umývala nádoby. Neskôr si začala s týmto “zázračným dieťaťom” dopisovať, ako ho stále zvykla nazývať.

Starosta New Yorku, Abdrushinov priateľ, mu v roku 1914 poradil, aby opustil Spojené štáty, vzhľadom na nebezpečenstvo vojny. Dosiahol anglickú pôdu, no do Nemecka sa nedostal. Zmeškal, musel zmeškať, poslednú loď na kontinent. Ako civilný vojnový zajatec bol internovaný v Olympia Palace a neskôr prevezený do internačného tábora na ostrove Man. V tichu a samote ostrova, za ostnatým drôtom a za chodenia stráži, prijal volanie z Výšin, aby odhalil ľudstvu Posolstvo zo Svetla. Uvedomil si v sebe nebeské poslanie, že Otec ho poslal pre určitý účel.

Po skončení vojny sa vrátil do Nemecka a čoskoro uzavrel svoje prvé manželstvo. Keďže bol podriadený ľudskému právu potom, čo jeho noha vstúpila na túto zem ho prišiel naplniť, tak ako aj Ježiš, a nie zrušiť. A tak cítil nutkanie spojiť sa so ženou a oženil sa podľa Občianskeho zákonníka. Jeho manželstvo sa však stalo veľmi nešťastné. Dalo mu prežitie mnohých zlých vecí. Spomienky sa svoje utrpenie aj zaznamenal, avšak tu k dispozícii nie sú. V nich sa zaoberá všetkými podlými trikmi ženského chytráctva. Keď je žena zlá, tak je horšia, krutejšia, prefíkanejšia a fanatickejšia ako muž. Tak bolo Abdrushinovo prvé manželstvo v najlepších rokoch Jeho života križovatkou k modernej Golgote. Bol prenasledovaný, potupený a odsúdený ľudským právom, ktoré  je obyčajným rozumovým právom. Prežitia Parsifala v Abdrushinovi, alebo skôr v Oskarovi Ernstovi Bernhardtovi museli viesť v temnote hmoty skrze zlo, aby sa stal schopným pomôcť ľudstvu povzniesť sa nad svoje utrpenie.

Mal som tú česť zoznámiť sa aj s jeho prvou ženou. Znie to zvláštne, ale prvá spolupútnička Syna Človeka sa zachránila pred zničením tým, že nakoniec zvíťazila sama nad samou. Pani Bernhardtova neskôr spoznala Syna Človeka, prišla na Horu a uctievala Ho. Z tohto manželstva vzišla jedna dcéra, jediné Abdrushinovo dieťa. Vydala sa za pána Nagela z Toelz, umelca vo výrobe zlatých a strieborných šperkov, ktorý tvoril šperky nad rámec bežného vzoru. Neskôr bol vysvätený za učeníka. Jeho syn, mladý Peter, sa stal Abdrushinovým jediným vnukom. Ale svojím dôverným priateľom vždy zdôrazňoval, pokiaľ je možné vôbec hovoriť o dôverných priateľoch v spojení s Božím Vyslancom, že tento vzťah bol iba pozemský. S jeho druhou rodinou je to však úplne iné.

Keď pán Nagel, ktorý vyrábal kríže Grálu nosené tými, ktorí boli pokrstení, keďže tiež vyrábal klenoty pre oltár Pána, v jeden deň usporiadal výstavu, princezná Hermína, manželka nemeckého cisára, ho prišla pozrieť a obdivovať jeho prácu. Od pána Nagela prijala Abdrushinovo Posolstvo. Zdôrazňujem tento fakt, pretože v pondelok 26. januára, keď pani Bradbear mala jasnovidné videnie v Highbury v jej rezidencii sa potom ako sama čítala Posolstvo prejavil skrze ňu cisár Viliam II. a spomenul, že vie o Posolstve "Vo Svetle Pravdy". Keď som v predošlých rokoch cítil na Svätej Hore nutkanie napísať cisárovi, Abdrushin mi povedal: “Urobte to, ale nikdy nezabúdajte, že nie je nič len ľudská bytosť”.

Krátko potom, čo som mu napísal som dostal cisárovo pozvanie, aby som sa zastavil v Deorne, keď budem blízko jeho domu. V pondelok sa o tomto dome zmienil, svojom exile v Holandsku, a tiež uviedol, že mu je ľúto, že sa schôdzka neuskutočnila. No skrze pani Bradbear povedal, že teraz ma môže kontaktovať celkom inak, dôraznejšie. Ďalej hovoril, že s ním spolupracovali veľmi vysoké entity a v tej samej chvíli pani Bradbear videla pred našou malou skupinou povstať zosnulú kráľovnú Viktóriu, cisárovnú Indie a španielskeho kráľa Alfonza. Všetci mali na sebe svoj špecifický odev. Viliam, nemecký cisár, sa zjavil v plnej generálskej uniforme s maršalskou palicou a jemne sa snažil zamaskovať svoju zmrzačenú ľavú ruku ako to vždy zvykol robiť. Kráľovná Viktória mala na hrudi modrú stuhu hviezdy toho najušľachtilejšieho Podväzkového Rádu Anglicka. Tento rád bol založený v roku 1349 Eduardom III. podľa vzoru rytierstva kráľa Artuša a okrúhly podväzok, podobne ako okrúhly stôl, symbolizuje rovnosť rytierstva. “Honi soit qui mal y pense” - Zlo tomu, kto zle myslí - je motto Rádu. Alfonzo sa zjavil ako keby bol stále v tele, dekorovaný Rádom zlatého rúna Španielska, avšak všetci jednohlasne dosvedčili, že v záhrobí spoznali Imanuela, a čo je najdôležitejšie, jeho manifestáciu na fyzickej rovine. Horlivo sa snažili presadiť jeho vec a tak prispieť k úplnému víťazstvu Svetla,  zbúrať steny temnoty a tak nastoliť vládu Boha na Zemi. Dlho sa zdržiavam pri tejto udalosti, keďže to bol pre mňa dôkaz, že  jasnozrenie pani  Bradbear bolo úplne správne. Keď som tie veci počúval spomenul som si na dianie minulých rokov.

Vráťme sa späť k Abdrushinovi.  Krátko po odlúčení sa od svojej prvej manželky skrížil cestu Márii, druhej časti svojho ja inkarnovanej v ženskom tele. Vo svojej prednáške o „pohlaví“ odhaľuje význam takzvaných “rozdvojených” zárodkov, ktoré sa musia spojiť a znova zjednotiť. Avšak ako Abdrushin učí tento dej sa odohráva tak zriedka, že sa ním netreba obzvlášť zaoberať.

Než uvediem nejaké informácie o Abdrushinovom druhom manželstve a naplnení sa pokúsim zrekonštruovať príbeh, skutočný príbeh a udalosť, ktorú mi rozpovedal v septembri roku 1937, počas mojej poslednej návštevy na Svätej Hore pred mojím uväznením a emigráciou do Anglicka. Abdrushin mi povedal: „Zaznamenajte tento príbeh rovnakým spôsobom ako v Egypte, keď ste spisovali do papyrusu, čo som vás žiadal zapísať. Táto udalosť je pozoruhodná a zaslúži si aby budúce generácie o nej vedeli.”. Urobil som ako žiadal – zapamätajte si, Abdrushin nikdy nepožaduje, vždy žiada – avšak rukopis bol skonfiškovaný Gestapom, keďže som ho mal v originálnom rukopise v Kronikách. Táto udalosť bola pre Abdrushina samotného dôkazom jeho budúcej manifestácie ako Syna Človeka.

Nezabúdajte, že závoje pred jeho vnútorným zrakom boli odtiahnuté len pozvoľna až nakoniec plne rozpoznal svoje Božské bytie. Táto udalosť sa stala krátko po uzavretí jeho druhého manželstva. Svadobné požehnanie jemu i Márii bolo dané v jednom zo starých farských kostolov stojacich pozdĺž Drednerovej ulice, medzi Meissenom, mojim rodiskom a Dražďanmi, hlavným mestom Saska. Jedného dňa bol pozvaný zúčastniť sa zvláštneho stretnutia usporiadaného spiritualistickým hnutím. Očakával sa prejav slávneho média celosvetovej povesti. Nemôžem si spomenúť na meno, ale to nie je dôležité. Abdrushin cítil vnútorné nutkanie zúčastniť sa. Podaril sa mu získať lístok v zadnej časti obrovskej sály, ktorá bola preplnená. Médium bolo predstavené a začalo v tranze hovoriť svoj príhovor.

Po príhovore však nasledoval úžasný jav. Abdrushin cítil ako keby bol pozdvihnutý. Jeho vnútorné jadro prebývalo v Grále. Napriek tomu ale mohol počuť svojimi fyzickými ušami. Počul, čo médium vyhlásilo: „Tu v tejto sále sa nachádza vtelená entita. Planúce svetlo, ktoré nemožno opísať. Sila, ktorá sa z neho šíri je tak ohromná, dokonca i pre mňa, pre dušu bez tela, že ma zbavuje možnosti vyjadriť sa tak akoby som sa inak vyjadril/a. Tento žiariaci stĺp v ľudskej nádobe z mäsa a kostí vysiela vpred lúče, ktoré dávajú všetko do pohybu. Môžem zahliadnuť ďalšie bytosti, ktoré som predtým nikdy nevidel/a, dokonca ani vo videní. Tieto bytosti sa podobajú na živé formy. Archanjeli s krídlami a z ich očí sršia blesky. Počujem hlas, prichádzajúci mimo čas a priestor, ako hrom a poľnice: "V ňom bude prebývať Imanuel, aby súdil svet. Uplynú roky než nastane koniec. Hviezda pripraví mu cestu. Ktorá zničí všetku ľudskú domýšľavosť. Keď zmizne všetok prach a nebude márnivosť, keď samoľúbosť a zlo budú vymazané, vaša zem bude pripravená prijať a uznať Kráľa Kráľov.“

Pokiaľ viem, bol to Izaiáš, kto hovoril cez médium a zopakoval svoje proroctvo o príchode Imanuela.

Bolo to 7. septembra 1937, v deň začiatku Tisícročia, keď mi Abdrushin povedal, aby som do Kroník zapísal, čo bolo predpovedané médiom.

Teraz budem hovoriť o Abdrushinovom druhom manželstve a požiadam vás aby ste ma nasledovali do Koetzschenbrody, medzi Meissenom a Dražďanmi, kde pani Mária žila ako vdova so svojimi tromi deťmi, Irmingard, Alexandrom a Elisabeth. Pani Mária sa narodila v Leipzig v Sasku, 17. augusta 1885 alebo 1886. Nikdy nevidela svojich rodičov; jej matka zomrela pri pôrode. Konzultujúci chirurg (Sanita????rat) z nemocnice, kde sa narodila sa o bábätko postaral. Neskôr ju dal do starostlivosti bezdetného farárskeho páru, ktorý zostával poblíž Oschatz.

Jej stará náhradná matka, pani Kauffer, ma informovala o mnohých veciach z Máriinho detstva, keď som ju niekoľkokrát navštívil v Drážďanoch v domove pre vdovy po farároch - na vlastnú žiadosť pani Márie. To sa stalo v rokoch 1935 a 1936. V Márii, ako vieme, je inkarnovaná Kassandra. Kassandra  bola inkarnáciou Svetla. Cez ňu sa Božia Láska prejavila na zemi po prvýkrát. Mnohé duše dnes inkarnované nosia v sebe žiarenie Kassandrinho lúču. Musia prijať Abdrushinovo Posolstvo inak je ich ja odsúdené. Ježišova inkarnácia bola druhá inkarnácia Božej Lásky. Kassandrine aj Ježišove lúče v sebe nesú Božský, uzdravujúci lúč. Teraz je to Mária, kto vylieči rany, ktoré uderil Meč Imanuela.

Vo svojej mladosti Mária nadovšetko milovala umenie spevu. Zvykla spievať na pohreboch, v kostoloch i v súkromí. Bolo mi povedané, že keď spievala ona i vtáky prestali trilkovať. Bola vychovaná v slávnom Luisenstift v Niederloessnite, dievčenskej strednej škole s dobrou povesťou. Bola brávaná na tance organizované rektorom "Fuerstenschule” v Meissen - niečo ako nemecký Harrow, či Winchesterská škola, kde ako sme spomínali v neskorších dňoch na Hore sme mali spoločných priateľov.

Pani Mária sa vydala za pána Augusta Freyera. V poslednej vojne bol dôstojník a zomrel na zranenie. A tak pani Mária žila sama v dome v Koetschenbrode so svojimi tromi deťmi. Milovala slnečné údolie rieky Elbe s jej zdravým podnebím, kvetmi, jahodami, vtákmi a bielymi čerešňovými stromami. Videla a stále vidí bytostných, rozumie ich reči a hovorí s nimi. Bolo to v Koetzschenbrode, keď jedného dňa, ktorý bol predurčený prstom Božím, Abdrushin prekročil prah jej domu. Prišiel ako cudzinec, ustarostený, unavený ľudskými skúsenosťami. Po svojom pobyte v zahraničí a rokoch internácie túžil po domove a informoval sa či si môže prenajať v Máriinom dome zariadenú izbu. Tak Syn Človeka stretol Máriu. Tieto dve olivy stojace pred Bohom tejto zeme ako Ján odhalil z Patmosu sa opäť našli a spojili v ľudskom manželstve.

Toto sú príslušné verše 11. Kapitoly Zjavenia:

„To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom Zeme.

Ak im chce niekto ublížiť, z úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov.

Keby im niekto chcel ublížiť, musí takto zahynúť.  Oni majú moc zavrieť

nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo.

Majú moc premeniť vody na krv a trápiť zem všelijakými pohromami,

kedykoľvek to budú chcieť.“

Vdova pani Freyer sa stala pani Bernhardtovou. Tak sa Abdrushinov život začal pohybovať po inom prúde. Obaja čoskoro opustili Sasko a usadili sa v Bavorsku. Zostali postupne v Peissenbergu, Penzbergu, Bad Toelze a Tutzingu. Abdrushin kúpil veľký vidiecky dom, neskôr sa nazýval "Gralshaus", u Toelz. Kúpil ho od bohatého vlastníka pôdy menom Schaar, ktorý vlastnil taktiež veľké panstvo v Necklenburgu. Bol to ten Gralshaus, kde začal po prvýkrát písať "Prednášky Grálu." Bolo to v roku 1921, keď Hitler začal šírenie svojho cieľa pod titulom "N.S.D.A.P." (National Socialostische Deustche Arbeiter Partri) Abdrushin čítal tieto rukopisy kruhu svojich dôverných priateľov. Pani Mária začala liečiť.

Gralshaus sa stal slávnym. Správy o "zázračných uzdraveniach" sa rozšírili po Nemecku i mimo hranice. Irene Schaar bola jediná dcéra bývalého pána Gralshausu, pričom obaja sa pridali k prvej čitateľskej skupinke v Bavorsku. Abdrushin požiadal slečnu Schaar, aby mu pomohla s písaním rukopisov. Ona však odmietla. V tom čase bola zasnúbená s nejakým pánom Blakeley. Tak nevyužila prvé volanie zo Svetla. Neskôr musela trpko zaplatiť za svoju nedbanlivosť. Jej manželstvo sa stalo viac než nešťastné. Bolo pre ňu duševným utrpením. Stratila vieru i všetku nádej až po asi pätnástich rokoch dostala poslednú možnosť uznať Pravdu. Zlomená v srdci sa chopila svojej spásy. Ale už jej nebolo dovolené vidieť Abdrushina, pretože zákon je neúprosný. Nie mnoho ľudí dokáže odolať túžbe duše po Pravde a Svetle, a predovšetkým túžbe po Nositeľovi Pravdy. Keď zameškajú prvú príležitosť, udelenú Svetlom, zriedka sa vyskytne druhá príležitosť a táto túžba a prahnutie potom zahladí ich ja. Toto sa stane po fyzickom rozklade.

Toľko pre dnešok. V druhej časti poviem niečo o úlohe Máriiných detí, o prístupe tých, ktorí prví spoznali Božského Vyslanca a boli zvolení za Jeho učeníkov a nakoniec, kde a ako Abdrushin položil prvé základné kamene budovy, ktorá v budúcnosti bude bezpečným prístavom pre tých, ktorí prežijú Deň Zúčtovania.  - - - -

Život Abdrushina - Časť II/II

ŽIVOT ABDRUSHINA

– od –

R. FREEMAN EALES.

19, Crescent Grove. London, S.W.A

Časť II:

Predslov

V Abdrushinovom Posolstve nie je nič

napísané o životoch troch detí  Trigónu.

Zdôrazňujem, že je potrebné, aby súkromné

poznatky zostali dôverné, keďže by to prekážalo

Pravde, keby boli odkryté.

Kozmický zákon núti k duchovnému pohybu

a preto má poznanie ženie k tomu, aby som

odhalil malému, vybranému kruhu veci,

ktoré ľudia budú musieť prežiť, avšak ktoré sa

teraz zdajú byť rozprávkou.

Pamätajte, že s poznaním Posolstva ste

získali poklad. Ak ho neupotrebíte vo svojom každodennom živote, buď pre svoje vlastné alebo

blížneho duchovné napredovanie, stane sa Vám bremenom, ktoré Vás premôže. Všetko, čo bolo

prijaté zo Svetla musí byť v náležitom čase

oznámené, aby tí k tomu oprávnení nás

mohli vyviesť zo súčasného chaosu.

Svetové práva vyhradené

Časť II.

Keď Abdrushin naplní svoju pozemskú úlohu, ľudstvo uzná Jeho Posolstvo zo Svätého Grálu, novú Bibliu pre budúce generácie. Boží Vyslanec, Parsifal Imanuel, potom vystúpi do Hradu Svätého Grálu. Jeho pobyt na Zemi tak bude trvať asi 110 rokov. S ním vystúpi Mária, Jeho Manželka, Ruža Svetla a Irmingard, Čistá Ľalia, zosobnená Božská Čistota. Potom bude nastolené Imanuelovo Tisícročie a ako také bude poznané tými, ktorí prežili svetový súd. Potom bude podľa Vôle Božej vládnuť nový rád.

Učeníčka Pána, Mária Halseband – ja, ktoré kedysi žilo v Thyatire – prijala na Svätej Hore videnie. Bolo jej dovolené vopred vidieť vzostup Trigónu. Videla toto. Tri zlaté truhly stoja v napodobenine Hradu pred Svätyňou, najsvätejším miesto na Svätej Hore, miestom Novej Zmluvy, ktorú Stvoriteľ uzavrel s ľudstvom skrze Imanuela.  Cez veľkú kupolu Kráľovskej budovy vrhajú zlaté lúče Slnka svoje svetlo na tisíce ľudí oblečených v bielych odevoch a krásnych farebných róbach, ktorí sú vo svojich srdciach hlboko rozrušení touto neobyčajnou udalosťou: rozlúčkou so svojim Kráľom a Kráľovnou.

Truhly ukrývajú ich telesné pozostatky, ktoré sú podľa večného zákona podriadené rozkladu, ale ktoré boli využité k tomu aby počas svojho života nastolili rád Grálu v Efeze podľa obrazu z výšin. Poslední žijúci Učeníci, Rytieri a Apoštoli medzi nimi, držia nad zosnulými stráž. Alexander, Nositeľ Meča, stojí vedľa tela Kráľa Kráľov, na jeho druhej strane je biely rytier. Nádherný spev ako hlasy anjelov, chvenie, ktoré sa nedá opísať zostupuje z výšin na jemnohmotných vlnách. Je to akoby nebeské zástupy spievali svoju chválu a hymnu. Prichádzajú, aby privítali svojho vracajúceho sa Kráľa. Ľudia v tele plačú od radosti. Sú si vedomí rozlúčky, no vedia, že odteraz je ich cesta ku Svetlu otvorená. Vedia, že brána Raja je teraz Imanuelom už navždy odomknutá. Vznešený iskrivý plameň sa vrhá kupolou Hradu korunovaného Krížom Svätého Grálu. Pánovi učeníci zdvíhajú rakvy a nesú ich do útrob krypty. Sprevádzajú ich slová na rozlúčku od prítomných. Nosiči sa nevracajú. Ich ja stúpajú v lúči svojho Kráľa.

Máriin jediný fyzický syn Alexander bude prvým vládcom nad ľudstvom v reťazci prastvorených kráľov po vzostupe Syna Človeka. Je samozrejmé, že Abdrushin nemôže mať žiadneho nástupcu, keďže Jeho postavenie vo všehomíre je jedinečné. Alexander je inkarnovaný Lev, prvý zo štyroch prastvorených bytostí z prvého z kruhov okolo trónu Parsifala. Ostatní sú: Od-shi-matnoke, Leilak a Merkúr. Merkúr je vodca bytostných.

Alexander sa teraz blíži k svojim tridsiatim narodeninám. Mnohokrát som mal tú česť zhovárať sa s ním. Jeho rysy sú impozantné. Je to typ skutočnej mužskosti, združujúci okolo seba podľa zákona príťažlivosti rovnorodého bojovníkov a hrdinov každého veku. Znie to ako zázrak z rozprávky, ale táto udalosť vstupu Leva, mocnej prastvorenej entity vznešeného vyžarovania, do fyzickej nádoby mladého Alexandra, vtedy dvadsaťročného mladíka, sa stala v medziach kozmických zákonov. Dobre si pamätám ako som ho prvýkrát videl v roku 1930. Celkom prirodzene viedol dva krásne kone priviazané k saniam, ktoré mali niekoľkých z nás vrátane Dr. Kurta Illiga , budúceho zeleného rytiera, odviezť zo stanice Schwaz.

Toto mesto je druhým najväčším mestom Tirolska. Zároveň je aj stanicou pre Horu a leží na medzinárodnej železničnej trati Berlín- Viedeň- Rím. Pri pohľade zo stanice na severozápad možno vidieť Svätú Horu. Stúpa asi 820 metrov nad údolie rieky Inn. Moje prvé stretnutie s Alexandrom sa konalo 27. decembra 1930. Silné a zdravé rysy tohto krásneho mužného mladíka ma samovoľne zaujali. Dr. Illiga, ktorý ma predstavil komunite Svätej Hory som sa spýtal kto to je. Dr. Illig odvetil: „To je Alexander, syn Gralshoehe”. Tak ho nazývali obyvatelia prvej osady Syna Človeka v Tirolsku. Alexander necvičil svoj fyzický mozog, nástroj rozumu, s ničím, čo by ho mohlo obťažovať a zaťažiť. Šplhal na najvyššie hory, jazdil na koni, robil záhradnícke práce, bol chytrý od prírody, bolo mu dané pozoruhodné množstvo zdravého rozumu a robieval všemožné technické opravy. Chlapci na Hore ho milovali a obdivovali.

Dom na vrchole kopca na plošine Svätej Hory bol pozemským domovom Abdrushina. V jeho záhrade rástli kvety mimoriadnych tvarov a farieb. Bytostní vedia pre akú dobu ich pestovali. Gralshohe, fyzický poznačený tretím úderom blesku, ktorý priniesol Imanuela dolu na zem (zostúpil k nej cez súhvezdie Kasiopeja v auguste roku 1934) stále stojí a čaká na nový čas. Tento dom bude uchovaný ako miesto zbožného uctievania a spomienky pre budúce generácie a, tak dlho ako budú žiť, pre tých, ktorý mali tú výsadu byť svedkom manifestácie Syna Človeka. Leží na východe tej strany, kde bude neskôr postavený Hrad Grálu. Na vchode nad záhradnou bránou boli napísané nasledovné slová: "Mutig voran, Gott wholgetan” (Odvážne vpred je Bohu milé).

O pár rokov neskôr sa stala udalosť, ktorá zmiatla vedcov a profesorov Innsbruckej univerzity a popredné nemocnice. Nemohli nájsť riešenie istej hádanky, museli sa uspokojiť s tým, čo Mária, kedysi Kassandra, najväčšia veštkyňa všetkých čias, odhalila z vyššieho vedenia, ktoré rozumári prirodzene nemohli pochopiť. Kassandra bola tou nešťastnou prorokyňou, ktorá mala predniesť svoje proroctvá neveriacim ušiam. Bola dcérou trójskeho kráľa a kráľovnej, Priama a Hekuby, a ktorú miloval Apollo od ktorého podľa gréckej mytológie prijala moc predpovedať budúcnosť. Skutočnosť je však iná. Kassandra bola inkarnáciou Svetla. Znova a znova varovala svojich krajanov, aby si nenechávali ukradnutú ženu Menealáa, krásnu Helenu, a márne ich prosila, aby nebrali dreveného koňa za hradby Tróje. Aganemnonom bola odnesená do Grécka a tam ju jeho žena Klytaimnéstra zavraždila.

V týchto dňoch i krátko pred nimi mladý Alexander, dovtedy celkom prirodzený, ucítil niečo, čo ho veľmi zmiatlo. Cítil zvláštny tlak, ktorý si nikdy predtým neuvedomil a voči ktorému bol bezmocný. Jedného dňa, keď kráčal domov po svojom vidieckom cvičení na Hore, medzi podivuhodnými kvetmi polí pod zlatými lúčmi slnka, bol zasiahnutý Svetlom. Bol zrazený k zemi a nemohol sa pohnúť. Lev vstúpil do svojho zvoleného nástroja. Alexander nebol schopný použiť svoje telo. Stratil svoj hlas a nemohol hýbať končatinami. Vzali ho do Innsbrucku. Doktori diagnostikovali paralýzu, ale pani Mária vedela lepšie. Nechala svojho syna načas v nemocnici, aby tak dala vedcom šancu duchovne sa prebudiť. No neprebudili sa, až na jedného, Hefrat Med. Dr. Leopolda Ceipeka, ktorý bol neskôr Imanuelom povolaný konať aktívnu službu v Gráli na zemi. Keď sa Alexandrov stav nezlepšoval a doktori ho považovali za beznádejný prípad i napriek svojim získaným vedomostiam, pani Mária ho vzala späť do Gralshoehe. Bolo treba roky, kým sa jeho fyzická schránka prispôsobila obrovskému tlaku, ktorým naň vtelený praduchovný Lev pôsobil.

Keď sa so mnou v neskorších rokoch Alexander pri niekoľkých príležitostiach rozprával, tak vždy veľmi túžil počuť všetko o živote v nížinách, aby sa dozvedel o materiálnych veciach. Vždy som vnímal jeho mimoriadne žiarenie a jeho zvláštnu moc nad ľudskými duchmi. Tak sa bude musieť ľudstvo podriadiť sile, o ktorej nemá ani najmenšie tušenie. Keďže je najvyššia, malo by byť ľahké uvedomiť si, že púhy akt vôle môže stačiť na zahladenie alebo zabitie tých, ktorý sa nezachvievajú podľa kozmického zákona. Toto je kľúč k tomu ako bude Tisícročná Ríša, vláda Boha na tejto planéte, vynútená nad ľudskými bytosťami, krok za krokom, tak ako nariaďuje zákon. Alexander bude prvou stvorenou praduchovnou bytosťou, ktorá bude vládnuť nad ľudstvom ako jeho pozemský kráľ.  Ako prvý z učeníkov Imanuelových nosí strieborno-šedý plášť navrchu zdobený zlatým krížom Grálu a vyobrazením leva.

Teraz budem hovoriť Irmingard, Máriinej staršej dcére. Ako už viete, ona je Čistá Ľalia, zosobnená Božská čistota. Jej poslaním je viesť ženstvo späť na svoje právoplatné miesto. Je to úloha, ktorú jej dal Stvoriteľ už na samom počiatku. Irmingard je teraz na konci svojej tretej dekády a už raz žila v Egypte nosiac meno "Nahome". Bola princeznou zajatou zlou bandou Egypťanov a zachránená Abdrushinom, Kniežaťom Svetla. Keď bol zavraždený Ramzesovým poslom, Nahome s ním prešla na druhú stranu súčasne a vystúpila v lúči Parsifala. Bola jej Imanuelom daná Božská iskra siedmeho septembra 1931 v deň jej pozemských narodenín, ktorá jej po pozemskej smrti dovoľuje prejsť za hranicu Prastvorenia. Božská iskra je niečo v porovnaní omnoho mocnejšie ako praduchovná iskra čistého duchovna, ktorá je zverená učeníkom Syna Človeka pri zasvätení do učeníctva, aby naplnili svoje rôzne poslania medzi ľuďmi.

Bolo to od 7. septembra 1931, keď Irmingard, Požehnaná, odovzdávala svoje požehnanie na každom Sviatku Ľalie na Svätej Hore všetkému ženstvu všade. Tí, čo boli duchovne otvorení prijali jej požehnanie bez toho, aby to vedeli. Žiadna žena nemôže prekročiť prah k Imanuelovi a Márii predtým, než prejde bránou Irmingard. Ale než sa môže priblížiť k Irmingard musí prejsť cez vonkajšiu bránu Thusneldy Rockleben a cez vnútornú bránu Gertrude Illig, ktorá bola Brana za Abdrushinovho času a manželkou Eb-ra-nita, Abdrushinovho jediného pozemského priateľa, ktorý sa inkarnoval ako Jozef z Arimatie za Ježišových dní. Jeho poslaním na zemi je uložiť pozemské pozostatky oboch Synov Božích do ich hrobiek. Gertrude Illig žila ako Johanka z Arku, Panna Orleánska, a bola upálená Angličanmi na hranici v roku 1429.

Stráž do Svätyne Božského Trigónu na zemi je striktná a prísna a keďže vyššie spomenuté dve “brány” vidia nielen fyzickými očami ale i jemnohmotnými, ba dokonca duchovnými očami, nemôže nastať žiadna chyba a zvedavci, či dokonca zlí ľudia sa nikdy nemôže pokúsiť o žiadnu lesť, nech sa považujú za akokoľvek prefíkaných, aby stáli neuznaní pred Trigónom. Od istého Sviatku Čistej Ľalie sa Irmingard zjavovala so závojom. Jej žiariaca tvár bola skrytá pred zrakmi ľudí. Nosí plášť tej najkrajšej smaragdovo-zelenej farby. Irmingard tvorí spodný hrot Trigónu smerom k Bielemu Rytierovi, ktorý premosťuje medzeru k ľudstvu.

Máriina druhá a najmladšia dcéra je Elisabeth. I keď vyzerá ako normálna ľudská bytosť so všetkými príslušnými funkciami podľa zákona vládnuceho v hrubohmotnosti, jej vnútorné jadro prišlo zo “Schwaneninsel”, Labutieho ostrova v Prastvorení. Bytosti v tejto svetlej ríši, vo štvrtej sfére Prvotného Stvorenia, nie sú ani ľudskej formy ani formy bytostných – sú druhom samým pre seba. Niečo o ich rysoch, pokiaľ je to vôbec pre ľudskú myseľ pochopiteľné, Abdrushin odhalil v druhom diele v Doznievaniach k Posolstvu Grálu. Toto by malo opäť byť dôkazom pre namyslených vedcov, že Stvorenie je vo všetkých svojich  obrysoch tak obrovské a nepredstaviteľné, že ich vedenie viazané na čas a priestor nedokáže pochopiť jeho vznešenosť. Nedokážu siahnuť nad svoju obmedzenú hranicu, a keďže sú príliš namyslení, aby pokorne prijali Pravdu, tak sú odsúdení.

Je typické, že Richard Wagner, ktorý bol čiastočne inšpirovaný Pravdou Grálu, a ktorý sa jej priblížil najbližšie z tých, ktorí sa jej vôbec mohli priblížiť, dal labutej hre takú veľkú rolu vo svojej povznášajúcej hudbe. A keď hovoríme o Lohengrinovi, videl svojim vnútorným zrakom jedného z Prastvorených Kráľov, ktorý bude na zemi vládnuť v nadchádzajúcom Tisícročí. Je tiež typické, že úhlavný nepriateľ Božieho Posla v Abdrushinovi, Adolf Hitler, Luciferov bojovník, tak veľmi zdôrazňoval vo svojom “Weltanschaung” legendu o Svätom Gráli, a to až tak veľmi, že v súčasnosti sa to môže zlým ľuďom a tým, čo odmietajú Abdrushinovo učenie a jeho zjavenie o Gráli zdať ľahké nazerať na Jeho cieľ ako identický s cieľom nacistov.

Nezdôrazňujem to a nevarujem vás bez dôvodu, aby ste nezakolísali, keď nastane príležitosť, a pravdepodobne nastane, aby ste vydali svedectvo o Pravde, bez strachu a starosti, a to i keby mali zle informované autority na vás udrieť. Vždy si pamätajte, čo bolo povedané už za Ježišových dní:

Lukáš 6:22: „Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno, pre Syna Človeka”.

Lukáš 21:16, 12 & 13: „Zradia vás aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás aj usmrtia. Vztiahnu na vás ruky a budú vás prenasledovať. Vydajú vás na súd a uväznia. Budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydávali svedectvo”.

Matúš 10: 22: „Kto však vytrvá až do konca, ten bude spasený”.

Tí, ktorí pozorne čítali knihu od Hermanna Rauschninga „Rozhovory s Hitlerom“ si budú pamätať ako popisoval Hitlerov plán, čo je plán tri krát siedmych rokov – prvých siedmych obsahujúcich svetovú revolúciu, druhých siedmich vytvárajúcich svetovú vojnu, a posledných siedmych, počas ktorých sa venuje najväčšej úlohe, proroctvu, zvestovaniu novej viery založenej na  revolučnej doktríne civilizácie. „Richard Wagner to odhalil”, povedal Hitler. Nemal na mysli Wagnera hudby. „Wagner”, zdôraznil, „naozaj ukázal večnú tragédiu ľudského osudu. On bol najvyššou prorockou osobnosťou medzi Nemcami. On objavil, že všetko ním napísané je v súlade s jeho vlastným najvnútornejším, podvedomým a spiacim presvedčením.”.

„Problémom je toto,” zvolal Hitler, „ako môžeme zastaviť rasový úpadok? Vytvoríme jednoducho vybranú spoločnosť skutočne zasvätených? Rád, Bratstvo Templárov okolo Svätého Grálu čistej krvi? Pre verejné poňatie musíme vyložiť Parsifala úplne iným spôsobom. Nie kresťansko-schopenhaueristické náboženstvo súcitu je uznávané, ale čistá, ušľachtilá krv a pre ochranu a oslávenie jej čistoty sa bratstvo zasvätených zišlo.“

„Večný život daný Grálom je len pre skutočne čistých a ušľachtilých,” pokračoval Hitler v opisovaní svojho plánu. „Naša revolúcia je presným náprotivkom francúzskej revolúcie a žiadny židovský Boh od nej demokratické krajiny neuchráni. Prichádza prísna doba. Postarám sa o to. Iba tvrdý a mužný element pretrvá. A svet nadobudne nový vzhľad. Ale príde deň, keď uzavrieme pakt s týmito novými mužmi v Anglicku, Francúzsku a Amerike. Uzavrieme ho, keď sa podvolia rozsiahlemu procesu usporiadania sveta a dobrovoľne v ňom budú hrať svoju úlohu. Po klišé nacionalizmu toho potom veľa neostane. Namiesto toho nastane porozumenie medzi rozličnými jazykovými prvkami jedinej dobrej vládnucej rasy.

„Ale je tu jeden nebezpečný prvok a to je prvok slobodomurárov so všetkými svojimi ohavnosťami. Tvoria akúsi kňazskú šľachtu. Vyvinuli ezoterickú doktrínu. Naša strana sa tiež musí stať rádom, hierarchickým rádom sekulárneho kňazstva. Ale nemôžu existovať dva vyvolené národy. My sme Boží národ," Hitler buchol do stola.

„Stvorenie ešte nie je na konci”, pokračoval, „z biologického hľadiska, človek jasne dorazil k bodu obratu. Existujúci typ človeka prechádza do biologického stupňa atrofie. Starý typ človeka bude mať len obmedzenú existenciu. Všetka tvorivá energia bude sústredená teraz len v jednom. Tieto dva typy sa od seba rapídne odchýlia. Jeden klesne na nižšiu ľudskú rasu a druhý sa vyšvihne vysoko nad dnešný dav. Tieto dva druhy by som mohol nazvať bohočlovek a masové zviera. Človeka sa stáva Bohom - to je prostý fakt. Človek je Boh v stave zrodu. Človek musí večne tlačiť na svoje hranice. V okamihu keď povolí a uspokojí sa s nimi upadá a klesá pod ľudskú úroveň. Stáva sa akoby zviera. Bohovia a zvieratá, z nich sa skladá náš svet.

„Moje učenie je tvrdé," pokračoval Hitler, „slabosť z nich musí byť vyradená. V mojom Ordensburgene vyrastie mládež, pred ktorou svet cúvne. Násilne aktívna, dominantná, neohrozená, brutálna mládež - to je to, čo chcem. Moja mládež musí byť ľahostajná k bolesti. Nesmie v nej byť žiadna slabosť ani citlivosť. Silní a pekní musia byť moji mladí muži. Mám v úmysle mať atletickú mládež. Vykorením tisíce rokov ľudskej domestikácie. Potom bude predo mnou stáť čistý a ušľachtilý prírodný materiál. S tým môžem vytvoriť nový rád.

„Nebudem tolerovať žiadne intelektuálne školenie. Poznanie je skaza pre mojich mladých mužov. Nech sa učia len to, čo sa im zapáči. Ale jednej veci sa musia naučiť - sebaovládaniu. Naučia sa prekonať strach zo smrti pod tými najprísnejšími testami. To je ten neohrozený a hrdinný stupeň mladosti. Z neho vzchádza stupeň slobodného človeka, človeka, ktorý je podstatou a jadrom sveta, tvorivého človeka, bohočloveka. V mojom Ordensburgen bude stáť ako socha pre uctievanie figúra veľkolepého, seba riadiaceho bohočloveka. Pripraví to mladých mužov pre ich nadchádzajúcu dobu zrelej mužskosti. Aby úplne naplnil svoje poslanie, musí zomrieť mučeníckou smrťou." „Áno," zopakoval Hitler, „v hodine najvyššieho nebezpečenstva musím pre národ obetovať."

Vráťme sa späť k miestu, kde som začal s Hitlerovým dvadsaťjedenročným plánom - zámerne som sa zdržiaval výslovne na pláne, ktorý sa tak nebezpečným spôsobom podobá Abdrushinovému zjaveniu, ktoré je duchovné, zatiaľ čo Hitlerove je materiálne - ukončím túto nepríjemnú tému posledným citátom od autora knihy "Rozhovory s Hitlerom" (mám na mysli Rauschninga, ktorý bol kedysi Hitlerovým blízkym priateľom, no stal sa jeho silným protivníkom). Prichádza k záveru: "S vyhlásením novej viery, Hitlerove dielo bude skutočne dokončené. Pretože ak má kresťanská éra teraz dať svoje miesto tisícročiu prichádzajúcej Hitleriánskej éry, nebude to kvôli vonkajšiemu politickému rádu, ale kvôli odhaleniu novej doktríny spásy, na ktorú ľudstvo čakalo. Ja, autor týchto riadkov, sa pýtam, skutočne k tomu dôjde? Bude Hitler, ktorý si myslí, že je väčší ako Frederik II., väčší ako Napoleon, dokonca väčší ako Cézar, mužom, ktorý to naplní? Skôr o tom pochybujem. Dokonca pochybujem o spravodlivosti jeho veci.

„Hitlerov testament stanovuje výstavbu rádu. Je to konečné vymedzenie jeho Rádu národno-socialistickej strany. Menuje svojich nástupcov. Na Göringa myslí s nenávisťou,  aby mu uvoľnil svoje miesto. Ale nie je z toho východisko. Nebude to nadlho. Göring dlho žiť nebude. Hitlerov testament obsahuje aj plán Ríše, štruktúru nového Creator Reich, jeho ústavu a novú „Deklaráciu práv."  Táto ústava mala byť vyhlásená s novým trvalým mierom na konci vojny. Tento testament obsahuje vnútornú organizáciu jeho Ríše, sociálny význam a nový ekonomický systém a tento testament tiež obsahuje ako posledné a najvyššie zo všetkého náboženské zjavenie, prvé vety novej svätej knihy, ktorú Hitler udelí svetu, ak prežije.“

Ale veci sa zmenia. Existuje už napísaný, skrytý na tajnom mieste, ktoré nemôžem odhaliť, nový zákon pre nové ľudstvo, Boží Zákon. A ten zvíťazí. Ale, pozor, tento Zákon (hovorím zo skúsenosti) nie je ani len trochu slabší alebo zhovievavejší k ľuďom ako Hitlerov zákon. Naopak je silnejší, keďže zbavuje ľudské bytosti ich slobodnej vôle. Avšak je tu jeden rozdiel. Je daný Božou Spravodlivosťou. Človeku, ktorý sa nepoddá najvyššej Spravodlivosti, nebude viac dovolené na zemi žiť.

Teraz sa vraciam k Elizabeth, druhej dcére Pani Márie. V septembri 1935 alebo 1936 si vzala pána Herberta Vollmanna, čistého a vysoko vyvinutého ľudského ducha. On je reinkarnovaný Richard Coeur-de-Lion alebo "Levie Srdce", ktorý vládol nad Anglickom ako Richard I. v rokoch 1157-1199, a ktorého majstrovská bronzová socha jazdca od Marochettiho stojí vedľa budovy parlamentu. Podnikol tretiu krížovú výpravu v rokoch 1189-1192 spolu s cisárom Frederikom I. Barbarossom, zvaným Červená Brada, Augustom, kráľom Francúzska a Leopoldom z Rakúska. Avšak Barbarossa sa utopil v Malej Ázii na svojej ceste, keď sa chcel spojiť s Richardom v krížovej výprave proti Saladinovi, sultánovi Egypta v roku 1190.

Herbert Vollman, ktorý si vedome pamätal na túto udalosť, odhalil v špeciálnej prednáške na Svätej Hore mnohé rysy tej doby. Bol zvolený za prvého Imanuelovho apoštola v roku 1936. Dvanásti apoštoli stoja na zemi na rovnakej úrovni ako dvanásti rytieri Grálu. Boli dvaja, biely a zelený rytier, v prvej fáze Grálu na tejto zemi, ktorá bola prerušená Hitlerovým zásahom v marci 1938, keď bolo Tirolsko prebraté Gestapom, a teda aj Svätá Hora, Abdurushinovo sídlo, ktoré sa stalo jedným z Hitlerových Ordensburgen. V jedných úradných Innsbruckých novinách Vomperberg bol opísaný a chválený ako najlepší z týchto "Ordensburgen". Dvanásti apoštoli Syna Človeka vykonávajú duchovné poslanie, zatiaľ čo dvanásti Rytieri budú svetskí hodnostári. Môžno ich prirovnať k ministerským predsedom budúcich tisícročí, zastupujúcich celé rasy, štáty a národy v Tisícročí Syna Človeka. Bude tiež jeden čínsky.

Duchovným poslaním Herberta Vollmana, pozemského človeka, ktorý stojí vo vzťahu najbližšie k Imanuelovi je pozorne a čo najprísnejšie dozerať, aby Slovo Pravdy, tak ako bolo odhalené v Abdrushinovom Posolstve nebolo prekrútené a zle vykladané ako sa to stalo s Kristovými slovami. Pravidlo je a prevažuje, že Posolstvo Pravdy musí byť čítané a nemôže byť kázané alebo vykladáné človekom, nech je, či predstiera byť kýmkoľvek. Herbert Vollman je apoštolom pre nemecký národ a teda pre nemecký jazyk, ktorý je jazykom Syna Človeka veky pripravovaným prostredníctvom vysoko vyvinutých bytostí ako boli Luther, Goethe a ďalší, aby bol pozdvihnutý na taký unikátny štandard, ktorý je kvalifikovaný odhaliť Božie Slovo. Žiadny iný jazyk nebol a nie je pre to vhodný. Doteraz bola francúzština jazykom diplomatov a angličtina jazykom materialistických obchodníkov, ale nemčina bola vždy uznávaná tými, ktorý boli bez predsudkov ako jazyk hlbokých mysliteľov a skutočných spisovateľov. Ježiš Kristus hovoril po aramejsky, Abdrushin Imanuel hovorí po nemecky.

Herbert Vollmann nosí zlatý plášť so zeleným Krížom Grálu. Jeho žena Elizabeth nosí oceľovomodrý plášť lemovaný bielymi labutími perami na okrajoch a so zlatým Krížom Grálu na ľavej strane. Jej kríž je v strede zdobený fialovou ružou, znakom, ktorý znamená, že Elizabeth pomôže svojej matke, Pani Márii, vyliečiť tých, ktorý prežijú Súd. Tí, čo budú uznaní hodnými vyliečenia uzdravujúcim Božím lúčom, čo je niečo celkom iné ako to čo dnes ľudia volajú Božie uzdravenie, sa potom uzdravia z rôzneho utrpenia, aby nadobudli plnú silu v Tisícročnej Ríši, no nie skôr. Zákon karmy zabraňuje vyliečeniu tých, ktorý nie sú hodní toho, aby vôbec boli liečení. Spojenou úlohou páru Herberta a Elisabeth Vollmanovej je dosiahnuť najvyšší vzor manželstva na zemi a stať sa v budúcnosti vzorom skutočného manželstva pre celé ľudstvo.

Keďže som na začiatku spomenul Bieleho Rytiera, poviem o ňom  niečo viac. On a niekoľko iných najvernejších služobníkov Božského Trigónu uloží ich telesné pozostatky do kráľovskej hrobky pod Hradom Grálu, keď príde ten deň a zomrie pri rakve svojho Pána a vystúpi na nádvorie Prastvoreného Hradu. Abdrushin odhaľuje v Doznievaniach význam Bieleho Rytiera vo Stvorení.

Dám krátky úryvok:

“Ako najprednejší z ľudí, ktorí prešli vývojom je v službe svätého Grálu biely rytier. Jeho plášť nesie symbol jeho činnosti, ktorú vykonáva verne, ako vznešenú úlohu. Sú to váhy s bdelým okom.

Bdie nad tým, aby v novom kráľovstve Božom tu na zemi, bol konečne prísne splnený Bohom určený prazákon stvorenia ku blahu ľudstva. Doposiaľ na to nikto nedbal, ba v zaslepení označovalo sa to dokonca za nekresťanské a neušľachtilé. Len kde sa dávanie udržuje celkom presne v rovnováhe s braním, tam bude tiež mier a  šťastie! Taký je zákon Boží, ktorý udržuje a podporuje celé stvorenie. Každý nesúzvuk v tom zmenou tohto zákona musí priniesť lenivosť nutného pohybu, ochromenie, zaostalosť, viaznutie všetkého, čo sa nachádza v tomto stvorení. Tým nespokojnosť, nemoc, smrť! Z toho opäť vzniká závisť, nenávisť, lúpež a vražda a všetko zlo, javiace sa dnes a  bude stúpať až ku zrúteniu každej nádeje, každého snaženia. V tom musí neúprosne nastať zmena podľa vôle Božej! Kto nie je ochotný dávať, nesmie ani brať. To znamená, že sa mu tiež nič nemá darovať! Ani nie slovo, ono chce byť získané!

V prvej chvíli sa vám to zdá prísne a tvrdé. Avšak práve to je tá najväčšia pomoc, ktorej sa môže dostať ľudskému duchu, lebo to núti k tej čulosti, ktorú potrebuje bezpodmienečne ako každý tvor v stvorení. Jedine čulosťou sa vyvíja zákonitým spôsobom, podporuje a posilňuje tiež okolie. V budúcnosti sa teda nesmie ďalej dávať nič, za čo by nebola ponúknutá protihodnota, i keď by to mohla byť skutočne len čistá radosť! „Človeče, stvorenie sa rozprestiera pred tebou v celej svojej kráse, ale hýb sa v ňom tiež sám, a získaj, čo chceš od neho mať!“

Tak to hučí mocne, výstražne zo Svetla, ako zákon pohybu vo vysokom tlaku.

Kto nie je celkom ochotný premeniť ho užitočne k požehnaniu pre seba a iných neúnavnou činnosťou, kto nechce ísť s týmto silným tlakom, ten bude ním skrúšený a rozomletý, ako prekážka a ako neupotrebiteľný rušiteľ mieru! Stúpajúca lenivosť ochromila mnohých; stali sa duchovnými mrzákmi, ktorí už iba závidia a môžu nenávidieť všetko, čo si iní nadobudli Pohyb vo vyrovnávaní medzi dávaním a braním stane sa v budúcnosti neúprosným prikázaním podľa vôle Božej!

Je povinnosťou bieleho rytiera, aby na to dbal a previedol tento zákon v službe svätého Grálu s bezvýnimočnou prísnosťou, aby tak vynútil ozdravenie ochotných ľudských duchov a tým celého stvorenia! Preto bude nazývaný kráľovským kupcom. Nie je to mienené v pozemskom zmysle, ale vo vznešenom zmysle duchovnom, pretože svojou činnosťou má vynútiť rovnováhu a vyrovnaniev celom ľudstve.To privedie ľudského ducha opäť do silnejšieho pohybu, práve tak, ako sú zvieratá donucované k tomuto pohybu nutnosťou sebaobrany. Inak by už dávno upadli vo vývoji a išli späť. Biely rytier je povolaným operátorom, ktorý ostrými rezmi v nakazenom tele terajšej doby prispeje k záchrane. Keby chcel sústrastne chorobnú časť nejako ušetriť, otvoril by tým chorobnému jedu cestu, aby mohol stúpať do tých častí, ktoré môžu ozdravieť v ranách súdu a očisty. Preto ku blahu ľudstva platí pre neho v jeho službe len neúchylná a neochvejná vecnosť, ktorá s chladným kľudom a nesústrastnou istotou vyreže všetkých nespokojných a protivníkov tohto zákona Božieho, ako parenisko chorôb, ktoré prinášajú skazu.

Je to Friedrich Halseband, v ktorom je Biely Rytier teraz inkarnovaný. On bol Marek, rímsky šľachtic za dní Ježišových. Kedysi v tých dávnych dňoch, keď Pán sedel vedľa neho v jeho paláci v Judei sa Marek Ježiša spýtal:

“Ako to, Pane, že si iný ako všetci Židia, že vyzeráš ako kráľ? Mohol by si byť Rimanom, jedným z najušľachtilejších, tak veľký je tvoj zjav, tak vznešené je tvoje držanie tela”. Ježiš mlčal. Marek pokračoval: “Pozri, zostarol som v tejto krajine, ktorá nie je moja. Preto poznám Židov lepšie než moji krajania. Poznám ich pokrútené myslenie a poznám popudy, z ktorých jednajú. Poznám dobrých i zlých. Ich vonkajšie rysy na prvý pohľad odhaľujú, kto sú spôsobom, ktorý nemožno nájsť v žiadnej inej rase. Nikdy nie sú spokojní, vždy chcú mať viac než ich blížni a to i na ich úkor. Sú príliš zbabelí, aby bojovali za svoje životy. Preto sú stále sluhovia. Veľakrát som premýšľal o osude židovského národa a vážne si myslím, že aj Rím bude musieť ísť tou istou cestou. Áno, Rím a Judea zomrú. Avšak, Pane, povedz mi prosím, kde spočíva kľúč ku všetkým týmto hádankám ľudského života?

“Zodpoviem ti tvoju otázku”, povedal Pán, “preto, že je myslená vážne. Máš pravdu, Judea zomiera, no predsa po nej zostane čiastočka a rozšíri sa po celej zemi. Židia budú na tejto planéte až pokým nepríde Syn Človeka a veľký súd, ktorý pretvorí život k tomu, čím mal byť. Nastane uzatvorenie kruhu pre celú zem a triedenie dobrého a zlého. Israel ako prvý národ prijal volanie z výšin. Israel bude posledný, ktorý bude donútený počúvať hlas Imanuela. No zostane až dokonca, a bude stále privádzať do zomierajúceho tela novú krv, aby bola udržaná rasa.  Ale až bude jeho duša znetvorená do nepoznania nastane jeho koniec. Tak Rím a ostatné národy taktiež zmiznú až na jeden národ, o ktorom sa doteraz veľa nevie.

“Ale než nastane koniec sila Svetla bude hnať všetky tieto národy, aby sa ešte raz pokúsili dosiahnuť niekdajších výšok. Spoja sa a postavia sa proti ľudu, do ktorého sa vtelí Syn Človeka. V tej dobe bude mnoho náboženstiev a veľa učiteľov, ktorý budú predstierať, že zastupujú pravdu. No v divokej nenávisti sa navzájom zničia. Nastane zápas aký svet nikdy nevidel. Ľudia si budú užívať všetkých potešení života až sa im znenávidia, malí budú veľkí a veľkí budú malí. Potom však sila Svetla prinesie koniec všetkých vecí. Bude svitať Božie Kráľovstvo.”.

Keď Pán skončil jednu z najväčších predpovedí, ktorá bola kedy vyslovená na tejto planéte, Marek mu začal rozprávať svoj životný príbeh. Jeho pamäť sa v prítomnosti Syna Božieho prebudila. Spomenul si na pekného cisárovho vojaka prichádzajúceho z Ríma, jediného Rimana, ktorého kedy stretol a ovplyvnil ho k tomu, aby sa vrátil do svojho rodného mesta, aby sám videl mládež vyvíjajúcu sa v najmocnejšej Ríši tej doby a zistil, či všetci boli ako tento mladý vojak. Bol jeho hosťom na pár dní. Tomuto starému a skúsenému mužovi sa zdalo, akoby bol tento mladý vojak ustarostený a zúfal si. Avšak, mlčal a zachovával hrdú zdržanlivosť. Volal sa Kreolus. Túžil nájsť Máriu a horlivo prehľadával bočné ulice a trhoviská tohto malého mesta, no ženu, ktorú miloval, nenašiel.

Zrazu, keď takto prehovoril, sa Marek odmlčal a premýšľal o Pánovi. Povedal:

"Zdá sa mi, keď na teba pozerám, akoby som videl toho istého mladého Rimana. Tá podobnosť je zarážajúca. Je to práve to, čo ťa robí cudzincom medzi Židmi. Máš tvár Rimana a nosíš v sebe vznešené vodcovstvo šľachtica. No je tu niečo, čo neviem vyjadriť v slovách a čo ma k tebe priťahuje ako magnet.

Ježiš sa usmial svojim láskavým spôsobom a povedal Marekovi: “To je Svetlo, ktoré prinášam svetu.  Lebo hovorím ti: Ja som Pravda a Život. Nikto neprichádza k Otcovi iba skrze mňa.”

Tu Marek, cisárov guvernér, pokorne pokľakol pri nohách Nazareťana a horko zaplakal. A Ježiš ho prijal za svojho učeníka.

* * *

Pozn: Pri úryvku z prednášky Biely Rytier sa takmer úplne použil už existujúci preklad, zatiaľ čo pri úryvku zo životopisu Život Ježišov na Zemi sa zväčša nanovo prekladalo z angličtiny. Odporúčam porovnať s už existujúcimi prekladmi.

Pozn: Gralshohe – Výšina Grálu, označenie pre dom, ktorý bol pozemským domovom Abdrushina

-----------

Poznámka:

Pan Freemann Eales píše:

...ktorú mi rozpovedal v septembri roku 1937, počas mojej poslednej návštevy na Svätej Hore pred mojím uväznením a emigráciou do Anglicka.

Z toho vyplývá, že nebyl účasten události, kdy byli Alexander a Vollmann Abdrushinem vydědění, z čehož vyplývá, že nevěděl, že Alexander nebyl Nositel Meče, jak je podrobně psáno tady: článek: Kdo se ujal Hory po válce?