Ve světle Pravdy

Prostor pro čtenáře Abdrushinova Poselství Grálu

Právě přítomno

Přihlášení

 

MyČeši ♥ 

 

 

česká vlastenecká sociální sítí

 

Real time web analytics, Heat map tracking

Hviezda Betlehemská

  • Vlastimil
  • Avatar uživatele Vlastimil
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 20:15 #1547 od Vlastimil
Vlastimil odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská
Nuž pán Filip, to je iste pekné a užitočné predsavzatie a potrebná úloha.
Nebudete to mať jednoduché, nakoľko všade je noc a o skutočne svetelnom dianí, ako to je vo Svetle, máme - dnešná kultúra - málo čistých a jasných informácií, dojmov/prežití.

Odraziť sa ku Svetlu znamená mať "pevnú pôdu od nohami", pevné a trvalé napojenie na Svetlo. Toto bolo na 100 percent prítomné u Abd-ru-shina.

Nech sa Vám v tomto ťažkom boji a na Vašich cestách ku Svetlu darí. :BR: :AX:

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Filip Jendrichovsky
  • Avatar uživatele Filip Jendrichovsky
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 20:11 #1546 od Filip Jendrichovsky
Filip Jendrichovsky odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská

Vlastimil napsal:
Ak máme hovoriť o užitočnosti vedy, to najskôr znamená - postaviť ju z hlavy na nohy, vdýchnuť jej ducha/život a nie snáď ju kriesiť kultom rozumu a zušľachťovať v luciferskom duchu. Ide úplne falošným smerom... ak nepríde zásah z Hora, v domnienke že slúži celku, pohne Zemou a všetko sa zrúti do hlbín.

Viď napríklad článok o geoinžinierstve tu: veda.sme.sk/c/6525314/geoinzin...

S tým súhlasím, a ten nový život môže vede vdýchnuť práve Posolstvo. Samozrejme tak, že všetko musí byť nové. To znamená, všetko je nesprávne. A všetko, čo je správne sa nachádza v Posolstve.

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Filip Jendrichovsky
  • Avatar uživatele Filip Jendrichovsky
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 20:04 - 16. zář 2012 20:08 #1545 od Filip Jendrichovsky
Filip Jendrichovsky odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská
Samotné živé Slovo, živé Dejstvovanie Božie je ten kľúč, ktorý nám otvára bránu k plnosti života a poznania. Kto správne porozumie Slovu môže tiež rozpoznať, čo je vo vedeckej teórii správne a čo nesprávne a ako to má byť správne.
Ja som si dal za úlohu spojiť to poznanie, ktoré dáva Pán s poznaním vedy, aby sa veda pretvorila v pravé vedenie. Iste, i ja môžem mať chybné závery v tejto mojej snahe, na ktoré mňa upozornil v e-maily anonym.
Ja som chcel kedysi študovať teológiu, no keď som sa dostal k Posolstvu, tak mňa Posolstvo inšpirovalo k štúdiu fyziky a chémie.
Poslední úprava: 16. zář 2012 20:08 od .

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Vlastimil
  • Avatar uživatele Vlastimil
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 19:52 #1544 od Vlastimil
Vlastimil odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská

Filip Jendrichovsky napsal: u
Abd-ru-shin kritizoval vedu zato, že je naviazaná na najhrubšiu hmotu a 9/10 jej teórii sú nesprávne, alebo by sa museli ináč naformulovať. No všetko, čo je z Pravdy zahrnul vo svojom Posolstve a ak prečítate poriadne Posolstvo, tak tam zahrnul 1/10 vedeckých teórii, ktoré sú správne. A zaroveň v Posolstve nechal ľudstvu kľuč, ako preformulovať zvyšných 9/10.


Odkiaľ Ste prišiel pán Filip na to, že Abd-ru-shin v Posolstve nechal ľudstvu kľuč, ako preformulovať zvyšných 9/10 vedeckých teórií?

"Všetko musí byť nové", povedal. Neznamená to u vedy zmeniť či zušľachtiť formu ponímania vedy a rozumu a ísť starým smerom viazanosti na rozum a vedu v novom rúchu.

Jedná sa o podstatu vedy, na jej princípy. Odkiaľ čerpá a kam smeruje veda i rozum. Veda i rozum je tu len aby slúžil a prenášal vyššie myšlienky a tlak duchovného chcenia z duchovných svetov do hmotnosti Zeme.

Ak máme hovoriť o užitočnosti vedy, to najskôr znamená - postaviť ju z hlavy na nohy, vdýchnuť jej ducha/život a nie snáď ju kriesiť kultom rozumu a zušľachťovať v luciferskom duchu. Ide úplne falošným smerom... ak nepríde zásah z Hora, v domnienke že slúži celku, pohne Zemou a všetko sa zrúti do hlbín.

Viď napríklad článok o geoinžinierstve tu: veda.sme.sk/c/6525314/geoinzin...

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Vlastimil
  • Avatar uživatele Vlastimil
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 19:10 #1539 od Vlastimil
Vlastimil odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská
Veda. Ak by sa rozum dokázal uskromniť so svojim pôsobením vo vede/technike, nebolo by to až také nebezpečné a zavádzajúce. Nech sa hrá na svojom piesku a objavuje...v laboratórnych podmienkach.

Ak ale má byť územím jeho pokusov a jeho pôsobenia celá planéta, kde uskutočňuje svoje experimenty a inštaluje svoje produkty a myšlienky, ktoré mnohé ešte ani dobre neovláda a nevie, čo akú paseku spôsobia v širších súvislostiach? Kde je duch, ktorý by sa dokázal postaviť a povedať "týmto smerom cesta nevedie"? Naopak rozumu sa spieva chválospev.

Aby vraj zlepšil životné podmienky ľudí, montuje sa do všetkého prírodného a prirodzeného života, všetko chce mať označkované. Preniká bez toho, aby sa ku tomu mal možnosť vyjadriť zvyšok sveta do celého životného štýlu spoločnosti, včetne školstva a rodiny. O niečom to vypovedá.

Jeho objavy a vplyv vyhovujú istej bohatej a mocnej skupine ľudí, ktorá má vo svojich rukách nielen kapitál ale aj "zbojnícku" tradíciu. Rozhodujúce páky sú v kapitále a z tohoto vedeckého vývoja majú oni zisk, ktorý rastie s prívalom nových technológií. Stačí len domyslieť vplyv mikrovĺn na život okolo. Viac ku tomu netreba hovoriť... lepšie je pozorovať a prežívať.

Tých pár skutočných bádateľov, ktorí neraz skôr intuitívne čerpali z onoho sveta svoje myšlienky pre výskumy skutočnú "dušu rozumu" nezmení k lepšiemu a vedu neočistia.

Nech rozumu a vede ktokoľvek urobí aký chce chválospev, vplyv a nadvláda je všade a len čaká kde koho strhne k sebe. Veď on sám je riadený zo zákulisia svojho pôvodu, lebo ľudský duch sám vyššieho pôvodu stratil nad ním úplne kontrolu a tak slúži svojmu (sú)druhu.

Počuli sme, tí ktorí sme to zažili, pojem: "vedecký svetový názor". Ten mali sme tú "česť" prežívať v takzvanom východnom socialistickom tábore, kde vládla trojica Marx/Engels/Lenin a s nimi spojený kult osobnosti. Vládla tu ateistická ideológia, s takmer božskými poctami jej vedúcich predstaviteľov a obrovská snaha vytvoriť ríšu spravodlivého spoločenského usporiadania - tzv. komunizmus. A čuduj sa svetu, že tí predstavení, ktorí prišli s myšlienkami komunizmu, a ďalší vo vedúcich postoch neboli kresťania ani ateisti. Čo myslíte akej boli rodovej viery či národnosti? Ak si to zistíte, mnohé veci ohľadom smerovania doby aj to úsilie pestovania rozumu sa ukážu jasnejšie...

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Filip Jendrichovsky
  • Avatar uživatele Filip Jendrichovsky
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 13:51 - 16. zář 2012 17:04 #1537 od Filip Jendrichovsky
Filip Jendrichovsky odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská

Vlastimil napsal: ...

Veda ako produkt rozumu je dielom kusým a kusým musí zostať. Veda sa usiluje spoznávať prírodne zákony, ktoré sú tiež Božími zákonmi. I Luis Paster, keď spoznával prírodne zákony, tak v nich spoznával tiež Boha a jeho pôsobenie. Viď príbeh vo vlaku, ktorý raz na kázni rozprával Špiner.
To čo ste napísali o vede pán Vlastimil i to, čo píše mne ten anonym je tiež čiastočná pravda, avšak ja odmietam jednostranný pohľad na vedu. Lebo história pozná mena mnohých vedcov, ktorí spoznali Boha skrze jeho reč, ktorou sú jeho dokonalé zákony, ktoré sa v najhrubšej forme prejavujú ako zákony prírodné.
Abd-ru-shin kritizoval vedu zato, že je naviazaná na najhrubšiu hmotu a 9/10 jej teórii sú nesprávne, alebo by sa museli ináč naformulovať. No všetko, čo je z Pravdy zahrnul vo svojom Posolstve a ak prečítate poriadne Posolstvo, tak tam zahrnul 1/10 vedeckých teórii, ktoré sú správne. A zaroveň v Posolstve nechal ľudstvu kľuč, ako preformulovať zvyšných 9/10.
Poslední úprava: 16. zář 2012 17:04 od .

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Filip Jendrichovsky
  • Avatar uživatele Filip Jendrichovsky
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 13:40 #1536 od Filip Jendrichovsky
Filip Jendrichovsky odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská
Každý kto považuje rozum za najvyššie je Luciferov prísluhovač bez ohľadu nato, čím sa zaoberá.
Luis Paster veľký lekár a biológ spoznal veľkosť Boha cez vedu. Koľkí vedci tak tiež.
Známy je príbeh z vlaku. L.P., predseda francúzkej akadémie vied, sedí vo vlaku a číta Písmo Sväté. Vedľa neho sedí vedatórsky študent slávnej Parižskej univerzity a vidí, že akísi Pán číta Písmo. A povie tomu človeku, ktorí číta Bibliu, že veda dokázala, že Biblia je zastarala. Ten pán, v skutočnosti vedec Luis Paster sa Biblie zastane.
A aké je neskôr zdesenie študenta, keď zistí, že ten pán je práve Luis Paster.

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Vlastimil
  • Avatar uživatele Vlastimil
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 12:42 - 16. zář 2012 12:44 #1535 od Vlastimil
Vlastimil odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská
Tie vedecké úvahy alebo veda ako taká, kamže nás to vedie?

Teda skupina bádateľov, ktorí si zakladajú na čisto pozemských výpočtoch a bádaniach, hĺbajú a majú rozum ako svojho boha, čo oni môžu o duchu a zmysle života povedať?

O týchto veciach k rozumu pripútaní ľudia nevedia nič a cez vedu vedieť niečo skutočne potrebné ani nebudú.

Takéto veci, ktoré sa získavajú cez družice, satelity, teleskopy a hĺba sa nad začiatkom sveta či vesmíru.... alebo matematické prepočty a všetko okolo vedy, k čomu je to dobre?

V Slove si môžeme prečítať ako je to s vedou a skutočným svetovým dianím. A ten čas, ktorý nám ostane, môžeme venovať užitočnejším veciam, než podporovať vedu v jej ješitnej snahe vedieť všetko lepšie. Prebudí sa možno práve tým, že ju proste "nečítame".

Také veci iba rozum posilujú, ale ducha unavujú...
Poslední úprava: 16. zář 2012 12:44 od Vlastimil.

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Floch
  • Avatar uživatele Floch
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 09:57 #1532 od Floch
Floch odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská

Filip Jendrichovsky napsal: Pán anonym a pán Floch, môj príspevok vychádza z prednášky Posledný Súd ( Svet). V tej prednáške máte pán Floch tiež odpoveď, prečo Vollmann nepísal v rozpore s Posolstvom Grálu. A v nej sa tiež vysvetľuje, čo je obrat svetov aj to, že obrat svetov by nastal 21.7.1929 bez ohľadu nato, ako by sa vyvíjalo ľudstvo.


V prednáške Posledný súd sa spomina bod kedy začína rozklad a ten môže nastať aj teroreticky za polovinou veľkého kolobehu. Nespomína sa tu polovica obratu kolobehu ani obrat svetov.

Samozrejme máte s tými rokmi 14 miliárd a zanedbateľnou čiastkou milionov v niečom pravdu.

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

  • Filip Jendrichovsky
  • Avatar uživatele Filip Jendrichovsky
  • Návštěvník
  • Návštěvník
16. zář 2012 07:45 - 18. zář 2012 09:32 #1530 od Filip Jendrichovsky
Filip Jendrichovsky odpověděl/a na téma: Re: Hviezda Betlehemská
Pán Floch, môj príspevok vychádza z prednášky Posledný Súd ( Svet). V tej prednáške máte pán Floch tiež odpoveď, prečo Vollmann nepísal v rozpore s Posolstvom Grálu. A v nej sa tiež vysvetľuje, čo je obrat svetov aj to, že obrat svetov by nastal 21.7.1929 bez ohľadu nato, ako by sa vyvíjalo ľudstvo.
Prednáška Posledný Súd ( Svet)
SVET! Keď človek používa toto slovo, často ho vyslovuje bezmyšlienkovite bez toho, žeby si urobil obraz, aký vlastne je tento ním menovaný svet. Mnohí však, ktorí si snažia predstaviť si pritom niečo určitého, vidia v duchu nesčíselné svetové telesá najrôznejšej podstaty a veľkosti, usporiadané do slnečných sústav, krúžiť vesmírom svojimi dráhami. Vedia, že čím presnejšie a výkonnejšie prístroje sa vyrábajú, tým je možné vidieť vždy viac nových svetových telies. Priemerný človek sa potom uspokojí s výrazom „nekonečnosť“, čím u neho vznikne omyl nesprávnej predstavy.
Svet nie je nekonečný. Je stvorením, teda dielo Stvoriteľa. Toto dielo stojí ako každé iné dielo vedľa Stvoriteľa a ako také je ohraničené.
Takzvaní pokročilí sú často pyšní na svoje poznanie, že Boh jestvuje v celom stvorení, v každej kvetinke, v každom kameni, že hybné prírodné sily sú Bohom, teda že On je všetko to neprebádané, čo sa dá vycítiť, ale nie skutočne pochopiť. Trvale pôsobiaca Prasila, večne sám seba obnovujúci zdroj sily, bezbytostné Prasvetlo. Namýšľajú si, že sú náramne pokročilí vo vedomí, že Boha nachádzajú všade, všade sa s Ním stretávajú ako s hybnou silou, ktorá preniká všetkým a neustále pôsobí k dokonalosti ako k jedinému cieľu vývoja.
To však je správne len v určitom zmysle. V celom stvorení sa stretávame len s jeho vôľou, a tým s jeho Duchom, jeho silou. On sám stojí vysoko nad stvorením. Stvorenie, ako jeho dielo, ako prejav jeho chcenia, je už svojim vznikom viazané na nezmeniteľné zákony vznikania a rozkladu; veď to, čo nazývame prírodnými zákonmi, je tvorivá Božia vôľa, ktorá vo svojom trvalom pôsobení svety tvorí a ruší ich. Táto tvorivá vôľa je jednotná v celom stvorení, ku ktorému patrí svet jemnohmotný i hrubohmotný ako jediný celok. A toto celkové stvorenie je ako dielo nielen ohraničené, ako každé iné dielo, ale je tiež pominuteľné. Bezpodmienečná a neposunuteľná jednotnosť prazákonov, teda Pravôle prináša so sebou to, čo sa aj v najmenšom deji na hrubohmotnej zemi všetko stále odohráva presne tak, ako sa to musí diať aj pri najmocnejších udalostiach celého stvorenia a ako aj pri samotnom vytváraní a tvorení.
Strohá forma Pravôle je prostá a jednoduchá. Nájdeme ju ľahko vo všetkom, len čo sme ju raz spoznali. Spletitosť a nepochopiteľnosť tak mnohých dejov spočíva len v mnohonásobnom zasahovaní obchádzok a vedľajších ciest, vytvorených rozličným chcením ľudí.
Dielo Božie, svet, je teda ako stvorenie podrobený vždy rovnakým a dokonalým Božím zákonom, z ktorých tiež vznikol, a preto je ohraničený.
Umelec je napríklad tiež vo svojom diele, splýva s ním, a predsa stojí osobne vedľa neho. Dielo je ohraničené a pominuteľné, avšak schopnosť umelcova preto ešte nie. Umelec, teda tvorca diela, môže zničiť svoje dielo, v ktorom spočíva jeho chcenie, bez toho, že by tým bol sám dotknutý. Napriek tomu zostane ešte vždy umelcom. Umelca poznávame a nachádzame v jeho diele a stáva sa nám blízky bez toho, že by sme ho potrebovali vidieť osobne. Máme jeho diela, v ktorých je jeho chcenie a pôsobí na nás, vychádza nám v ňom v ústrety, a predsa môže žiť sám pre seba ďaleko od nás.
Samostatne tvoriaci umelec a jeho dielo dávajú nám matný odlesk pomeru stvorenia ku Stvoriteľovi.
Večný a bez konca, teda nekonečný je len kolobeh stvorenia s trvalým vznikaním, zanikaním a znovuvytváraním.
V tomto dianí spĺňajú sa tiež všetky zjavenia a zasľúbenia. Nakoniec sa v ňom splní i „posledný súd“ pre túto zem!
Posledný, to jest konečný súd nadíde raz pre každé svetové teleso, ale to sa nedeje súčasne v celom stvorení.
Je to nutný dej v onej príslušnej časti stvorenia, ktorá vo svojom kolobehu dospeje k bodu, na ktorom musí začať jej rozklad, aby sa na ďalšej ceste mohla znovu vytvárať.
Týmto večným kolobehom nie je mienený beh zeme a iných hviezd okolo ich sĺnc, ale veľký mocnejší kruh, v ktorom musia obiehať všetky slnečné sústavy, zatiaľ čo ešte vo svojom vnútri vykonávajú svoje vlastné pohyby.
Bod, v ktorom sa má začať rozklad každého svetového telesa, je presne stanovený, a to opäť na základe dôslednosti prírodných zákonov. Je to celkom presné miesto, na ktorom sa dej rozkladu musí začať vyvíjať, bez ohľadu na stav dotyčného svetového telesa aj jeho obyvateľov. Nezadržateľne ženie kolobeh každé svetové teleso k tomu, aby sa bez odkladu naplnila hodina rozkladu, ktorá ako všetko vo stvorení je v skutočnosti len premenou, znamenajúcou príležitosť k ďalšiemu vývoju. Potom je tu hodina „buď - alebo“ pre každého človeka. Buď je vysoko povznesený ku Svetlu, ak usiloval o duchovné, alebo zostane pripútaný k hmote, na ktorej lipne, ak z presvedčenia považuje len hmotné za cenné. V takom prípade nemôže sa v zákonitom dôsledku vlastného chcenia povzniesť nad hmotu a bude potom s ňou na poslednom úseku cesty strhnutý do rozkladu. To je potom duchovná smrť! Znamená vymazanie z knihy života.
Tento inak celkom prirodzený dej býva označovaný aj ako večné zatratenie, pretože človek takto strhnutý do rozkladu „musí prestať osobne jestvovať“, bude rozprášený a zmiešaný s prasemenami, ktoré i po rozklade napája duchovnými silami. Nebude sa už nikdy môcť stať osobnosťou“. Je to to najhroznejšie, čo človeka môže postihnúť. Platí za „odvrhnutý kameň“, ktorý sa nehodí pre duchovnú výstavbu a musí preto byť rozomletý.
Toto odlúčenie ducha od hmoty, uskutočňuje sa na základe celkom prirodzených dejov a zákonov je takzvaný „posledný súd“ spojený s veľkými prevratmi a zmenami.
Že tento rozklad nenastane v jednom pozemskom dni, je zaiste pre každého ľahko pochopiteľné: veď vo svetovom dianí je tisíc rokov ako jeden deň.
My sme však uprostred začiatku tohto obdobia. Zem teraz prichádza k bodu, v ktorom sa odchýli od doterajšej dráhy, čo bude veľmi citeľné aj hrubohmotne. Potom nastane ostrejšie rozlišovanie medzi ľuďmi, ktoré bolo v poslednom čase už pripravené, ale zatiaľ sa prejavovalo iba „v názoroch a presvedčeniach“.

Každá hodina pozemského bytia je preto drahocennejšia, než kedykoľvek inokedy. Kto vážne hľadá a chce sa učiť, nech sa vytrhne z celým úsilím z nízkych myšlienok, ktoré ho pripútavajú na pozemské. Inak sa vydáva nebezpečiu, že zostane spútaný s hmotou a s ňou bude strhnutý do úplného rozkladu. Tí však, ktorí usilujú ku Svetlu, sú postupne uvoľňovaní od hmoty a budú povznesení do vlasti všetkého duchovného.
Potom je konečne dovŕšené rozštiepenie medzi Svetlom a temnom a súd je dokonaný.
„Svet“, teda celé stvorenie nie je pritom zničené; svetové telesá sú do rozkladného procesu vtiahnuté až vtedy, keď ich kolobeh dospeje k bodu, na ktorom má začať pre ne rozklad po predchádzajúcom triedení. Začiatok tohto je pre zem už v činnosti. Za chvíľu sa bude valiť všetko obrovskými krokmi dopredu.
To sa uskutoční prirodzeným účinkom Božích zákonov, ktoré od prapočiatku spočívajú v stvorení, stvorenie samo spôsobili a dnes aj v budúcnosti dôsledne vykonávajú vôľu Stvoriteľa. Vo večnom kolobehu je to trvalé tvorenie, rozsievanie, dozrievanie, žatva a rozplynutie, aby zmenou spojenia, čerstvo posilnené vznikali opäť nové formy, ktoré idú v ústrety nasledujúcemu kolobehu.
Pri tomto kolobehu stvorenia môžeme si predstaviť ohromný lievik alebo ohromnú dutinu, jemnohmotného druhu, z ktorej v nezadržateľnom prúde trvalo vytryskuje takisto jemnohmotné prasemeno, ktoré v krúživých pohyboch speje v ústrety novým väzbám a vývoju. Presne tak, ako to veda už pozná a správne zaznamenala. Trením a zhusťovaním vytvárajú sa husté hmloviny, stávajúce sa hrubohmotnými a z týchto zase svetové telesá, ktoré sa pôsobením neochvejných zákonov zoskupujú v úplnej dôslednosti do slnečných sústav a krúžiac v sebe zoskupené nutne sledujú veľký kolobeh, ktorý je večný. Ako v dianí, viditeľnom pozemskému oku, nasleduje pri rastlinných, zvieracích a ľudských telách vytváranie zo semena, formovanie, dozrievanie a žatva alebo rozpad, prinášajúci so sebou premenu a rozklad pre ďalší vývoj, práve tak je to i vo veľkom svetovom dianí. Hrubohmotne viditeľné svetové telesá, obklopené omnoho väčším, pozemskému oku neviditeľným jemnohmotným okolím, sú vo svojom večnom kolobehu podrobené rovnakému dianiu, pretože v nich vládnu tie isté zákony.
Existenciu prasemena nemôže poprieť ani ten najfanatickejší pochybovač, a predsa toto semeno nemôže uzrieť ani jedno pozemské oko, pretože je z inej látky, je z „oného“ sveta. Môžeme ho pokojne nazvať opäť jemnohmotným.
Nie je tiež ťažko zrozumiteľné, že svet, ktorý sa z toho vytvoril najskôr, je prirodzene rovnako jemnohmotný a pozemským okom nerozoznateľný. Len potom neskoršie z neho vzniknutá najhrubšia zrazenina vytvára postupne vychádzajúc a závisiac od sveta jemnohmotného, svet hrubohmotný s hrubohmotnými telesami, a len to je možné pozorovať od najmenších začiatkov pozemskými očami a ich všetkými hrubohmotnými pomôckami. Nech sa to už jedná o molekuly, elektróny alebo čokoľvek iného, bude to vždy patriť len k najhrubším zrazeninám jemnohmotného sveta, ktorý dávno pred tým mal už svoje hotové útvary a svoj život.
Nie inak je to aj s obalom vlastného človeka v jeho duchovnej podstate, o čom ešte prehovorím. Pri jeho putovaniach rozličnými svetmi musí byť jeho rúcho, plášť, škrupina, telo alebo nástroj, nezáleží ako sa pomenuje tento obal, vždy rovnakého druhu látky ako súčasné okolie, do ktorého vstupuje. Obal mu poslúži ako ochrana a potrebná pomôcka, ak chce mať možnosť priamo a účinne v tom pôsobiť. Keď teda hrubohmotný svet vzniká z jemnohmotného a je od neho závislým, vyplýva z toho tiež spätné pôsobenie všetkého diania vo svete hrubohmotnom na svet jemnohmotný.
Toto veľké jemnohmotné okolie bolo taktiež stvorené z prasemena, obieha vo večnom kolobehu spolu s hrubohmotnosťou a nakoniec sa spolu s ňou vženie a vstrebe do zadnej časti, už zmienenej obrovskej lievikovitej dutiny, kde nastane rozklad, aby na druhej strane vyšlo zase ako prasemeno k novému kolobehu. Ako pri činnosti srdca a krvného obehu v tele, tak je lievikovitá dutina akoby srdcom stvorenia. Rozkladný proces postihne teda celé stvorenie, aj jeho jemnohmotnú časť, pretože všetko hmotné sa opäť rozplynie v prasemeno, aby sa znovu vytvorilo. Nikde niet ľubovôle, ale všetko sa vyvíja zo samozrejmej dôslednosti prazákonov, ktoré nepripúšťajú inú cestu. V určitom bode veľkého kolobehu prichádza preto okamih pre všetko stvorené hrubohmotné alebo jemnohmotné, kde rozkladný proces sa zo stvoreného samovoľne pripraví a nakoniec prepukne.
Tento jemnohmotný svet je prechodným pobytom pozemsky zosnulých, je to takzvaný onen svet alebo záhrobie. Je úzko spojený so svetom hrubohmotným, ktorý k nemu patrí a tvorí s ním jeden celok. Vo chvíli odlúčenia vchádza človek so svojím jemnohmotným telom, ktoré nosí s telom hrubohmotným, do rovnorodo jemnohmotného okolia hrubohmotného sveta, zatiaľ čo svoje hrubohmotné telo zanecháva tu. Tento jemnohmotný svet, teda záhrobie, ktoré patrí k stvoreniu, je podrobené rovnakým zákonom trvalého vývoja a rozkladu. So započatím rozpadu tu opäť začína celkom prirodzenou cestou odlučovanie duchovného od hmotného. Podľa duchovného stavu človeka, ako v hrubohmotnom tak aj v jemnohmotnom svete, musí sa duchovný človek, to vlastné „ja“, pohybovať buď nahor, alebo zostať pripútaný ku hmote. Vážna snaha po Pravde a Svetle a s tým spojená zmena učiní každého človeka čistejším a tým aj svetlejším, takže táto okolnosť bude ho prirodzene čoraz viac uvoľňovať od hrubej hmotnosti a úmerne jeho čistote a ľahkosti musí ho povznášať do výšky. Ten však, ktorý verí iba hmote, viaže sa na ňu svojím presvedčením a zostáva k nej pripútaný, takže nebude môcť byť povznesený nahor. Vlastným rozhodnutím každého jednotlivca nasleduje preto triedenie medzi tými, ktorí usilujú ku Svetlu a tými, ktorí sú pútaní temnom, a to podľa platných prirodzených zákonov duchovnej tiaže.
Toto roztriedenie je posledný súd!
Z toho je jasné, že aj pre vývojovú možnosť pozemsky zosnulých, v očistnom procese takzvaného záhrobia, nadíde raz skutočný koniec. Posledné rozhodnutie! Ľudia v obidvoch svetoch, buď sú tak ďaleko zušľachtení, že budú môcť byť pozdvihnutí k oblastiam Svetla, alebo zostanú podľa vlastného chcenia pútaní vo svojom nízkom správaní, a preto budú nakoniec zvrhnutí do „večného zatratenia“, to jest budú s hmotnosťou, od ktorej sa nemôžu uvoľniť, strhnutí do rozkladu, tento bolestne pretrpia, a tak prestanú osobne existovať. Budú ako plevy vo vetre rozviati, rozprášení, a tým vymazaní zo zlatej knihy života!
Tento takzvaný posledný súd, to znamená konečný súd, je takisto dej, odohrávajúci sa celkom prirodzene účinkom zákonov udržujúcich stvorenie, a to tým spôsobom, že by to ani nemohlo byť inak. Človeku sa aj pri tomto dostane vždy len takého ovocia, aké sám chcel, aké si pritiahol svojím presvedčením.

Vedomosť, že všetko, čo sa odohráva vo stvorení, prejavuje sa samočinne v najprísnejšej dôslednosti, že smery osudov ľudí sú vždy udávané len nimi samotnými, ich prianím a chcením, že Stvoriteľ nezasahuje skúmavo, aby odmeňoval alebo trestal, však nezmenšuje Stvoriteľovu veľkosť, ale môže dať len podnet k tomu, aby sme si ho predstavovali ešte omnoho vznešenejším.
Veľkosť spočíva v dokonalosti jeho diela a tá núti k úctyplnému pohľadu nahor; veď v najväčšom, rovnako ako v najmenšom dianí, spočíva vždy bez rozdielu tá najväčšia láska a najnepodplatiteľnejšia spravodlivosť. Veľký je aj človek ako taký, postavený do stvorenia, ako pán svojho vlastného osudu! Svojou vôľou sa môže pozdvihnúť z tohto diela a prispieť k jeho vyššiemu vývoju; ale môže ho tiež strhnúť dolu a zapliesť sa v ňom tak, že sa už neoslobodí a pôjde s ním v ústrety rozkladu, či už v hrubohmotnom alebo jemnohmotnom svete. Vysloboďte sa preto zo všetkých pút nízkych pocitov; pretože je už najvyšší čas! Blíži sa hodina, keď lehota uplynie. Prebuďte v sebe túžbu po čistom, opravdivom, ušľachtilom! –
Vysoko nad večným kolobehom stvorenia vznáša sa uprostred ako koruna „modrý ostrov“, nivy blažených čistých duchov, ktorí už smú prebývať v oblastiach Svetla! Tento ostrov je od sveta oddelený. Preto sa ani nekrúti s kolobehom; avšak napriek svojej výške nad krúžiacim stvorením tvorí oporu a stred vychádzajúcich duchovných síl. Je to ostrov, na ktorého výšinách sa nachádza preslávené mesto zlatých ulíc nebeský Jeruzalem. Tu už nič viac nepodlieha zmene. Netreba sa obávať nijakého „posledného súdu“. Tí, ktorí tam môžu prebývať, sú „doma“. Ako posledný na samotnom vrchole tohto modrého ostrova stojí, neprístupný krokom nepovolaných ... hrad Grálu, tak často spomínaný v básniach!
Obotkaný povesťami, ako túžba nesčíselných, stojí tam vo Svetle najväčšej nádhery a skrýva svätú nádobu čistej lásky Všemohúceho, Grál!
Ako strážcovia sú ustanovení najčistejší z duchov, stojaci najbližšie k trónu Najvyššieho. Sú to nositelia Božej lásky v jej najčistejšej forme, ktorá je však podstatne iná, ako si ju predstavujú ľudia na zemi, i napriek tomu, že ju prežívajú denne a každú hodinu. Tento hrad tvorí bránu ku stupňom trónu Najvyššieho. Nikto sa nemôže dostať ku stupňom trónu, kto neprešiel hradom Grálu. Stráž pred zlatou bránou, je prísna, ostrá a neúprosná, aby bola zachovaná čistota Grálu; tak, aby sa z neho mohlo rozlievať požehnanie na všetkých hľadajúcich.
Skrze zjavenia zvesť o hrade zostupovala po mnohých stupňoch ďalekou cestou od modrého ostrova jemnohmtným svetom, až konečne prehĺbeným vnuknutím niekoľkých básnikov prenikla aj medzi ľudí na hrubohmotnej zemi. Zo stupňa na stupeň ďalej nadol podávaná pravá skutočnosť utrpela pritom nechcene rôzne znetvorenia, takže posledné podanie mohlo byť len mnohonásobne skaleným odleskom, ktorý dal podnet k mnohým omylom.
Ak teraz z niektorej časti veľkého stvorenia stúpajú vo veľkej tesni bolestné a úpenlivé prosby k Stvoriteľovi, tak je vyslaný služobník tejto nádoby, aby ako nositeľ Božej lásky zasiahol pomocne do duchovnej núdze. Čo sa vznášalo v diele stvorenia len ako povesť a legenda, vstupuje potom živé do stvorenia! Také vyslania sa však nestávajú často. Zakaždým sú sprevádzané ďalekosiahlymi zmenami a veľkými prevratmi. Väčšinou sú medzi tým celé tisícročia. Takýto vyslanci prinášajú Svetlo a Pravdu zblúdilým, pokoj zúfajúcim. Svojim posolstvom podávajú ruku všetkým hľadajúcim, zhromažďujú všetkých veriacich, aby im dodali novej odvahy a novej sily a previedli ich všetkou temnotou nahor k Svetlu.
Prichádzajú len pre tých, ktorí túžia po pomoci zo Svetla, ale nie pre posmievačov a pre tých, ktorí sa domnievajú, že oni sami sú spravodliví. Najbližší príchod takého vyslanca Grálu nech je znamením pre všetkých hľadajúcich, aby sa mocne vzchopili k dobru a ušľachtilosti; lebo to pripomína neodvratný súd, ktorý ako posledný súd jedného dňa prísť musí. Blaho tomu, kto potom už nezostáva obmedzenou mysľou pripútaný ku hmote aby mohol byť povznesený ku Svetlu.
Poslední úprava: 18. zář 2012 09:32 od .

Prosím Přihlásit se nebo Vytvořit účet připojte se ke konverzaci.

Vygenerováno za 0.289 sekund