-16-
Svetlo Pravdy - Syn Človeka
Keď karma spela k vyrovnaniu v dávno pripravenom súde, bol vtelený na zem Syn Človeka. I Jeho bytostnosť jest odštiepením z Božskej bezbytostnosti. Opačne ako u Krista, Syna Božieho, jest Jeho príchod a Jeho misia pripravovaná po tisícročiach. Keď sa stal Božsky - bytostným vstupuje z Božskej - bezbytostnosti do kruhu čisto duchovnej sféry ako lúč spravodlivosti. Tam prijme Jeho Pramáť Elisabeth do svojho starostlivého klinu, rozprestrie okolo Neho vo svetelnom hrade žiariaci plášť materskej ženskosti, aby pripravila tohoto druhého Syna Božieho pre vedomý vývin v ďalších oblastiach (zobrazenie ružové). Tento svetelný hrad v čisto duchovnom pripája sa bezprostredne k Božskému hradu Grálu (zlato a striebro). V duchovnej sfére - pôvodu to ľudských duchov - obdrží tiež cítenie sebavedomia takého ľudského ducha, aby porozumel každému hnutiu a cíteniu. Prejde tak spešne sférami bytostnými a hmotnými až k svojmu vteleniu na zemi. Z každej sféry prijme so sebou na svoju púť nutný obal, príslušný k jeho ochladeniu, aby zoslabil tlak žiarenia v Ňom pôsobiaceho Prasvetla. Z tohoto vedomého postavenia do sfér ľudských duchov ku poznaniu ľudského cítenia jest vyvodené meno "Syn Človeka", zároveň s pojmom, že jest vyslaný ľuďom ako Syn Boží. Potom skríži lúč luciferovho temna Jeho cestu, aby poznal z vlastného prežitia všetky hlbiny pozemského ľudstva a mohol mu lepšie priniesť pomoc. Zem sa stane behom Jeho pozemského pôsobenia, po duchovnom a jemnohmotnom súde ľahší a počne sa opäť zachvievať v kruhu hrubšej a jemnejšej hmotnosti, vznášajúc sa nahor. Vyobrazenie možno si predstaviť ako výňatok alebo sektor následujúcich obrazkov .
Obr. 13 Svetlo Pravdy - Syn Človeka
-17-
Úrovne= Oblasti
Kocka svetov I
Na priloženom znázornení sú úrovne (alebo sféry) predvedené ako koncentrické kruhy - alebo myslené priestorovo - ako gule a obaly, ktoré sa obklopujú v stále väčšom rozpätí a šírke. "Znejúco a spievajúco otáčali sa kruhy sil v rytmických záchvevoch nad a v sférach." (Zaviate doby sa prebúdzajú). Jednotlivé kruhy alebo obaly s hlavnými tónmi prejavujú v sebe rôzne odstupňovania, vo farbách, ktoré odpovedajú duchovnému odstupňovaniu vo vnútri týchto úrovní. V strede všetkých kruhov - podľa predchadzajúcich znázornení najnižšie - jest najhrubšie zhustenie pozdejšieho stvorenia: Svetová kocka (svetlomodrá). Predstavuje systém, ktorý ukazuje sedem svetových obcí v ich kozmickej forme. Jednou z týchto siedmich svetových obcí jest Ephezus. Pod pojmom Ephezus rozumieme združenie všetkých hviezd, svetových telies a slnečných sústav (ku ktorým patrí planéta Zem),ktoré sú pre nás viditeľné a – v ďalších častiach pre veľkú hrubohmotnú vzdialenosť - neviditeľné. Modrá svetová kocka jest obklopená vo vnútri jemnohmotnej sféry ťažko prestupným kruhom par, ktorý znázorňuje vrstvu luciferskej temnoty. Tato temná vrstva znemožňuje tiež vniknutie svetlého žiarenia, ktoré prichádza rovnomerne zo všetkých dielov sférických kruhov a podmieňuje božské, zákonité tkanie a tvorenie. Z toho dôvodu prichádza ako vykupitelský - a očistný čin, lúč Parsifalov z Božskej oblasti. Rýchlo prechádza všetkými úrovniami, aby vo svetovej kocke pozdejšieho stvorenia zvestoval prípravu k súdu .
Obr. 14 Kocka svetov I.
-18-
Kocka svetov II
Znázornenie sfér svetovou kockou jemnohmotnej úrovni záchvevov, v rozšírenom merítku. Jasne je znázornené odlúčenie medzi prastvorením, stvorením a pozdejším stvorením. Znázornenie zvonku: zlatý kruh ako sféra Božsky-bezbytostná, strieborný kruh ako Božsky-bytostná, potom kruh čisto duchovnej sféry prastvorenia. Stvorenie obsahuje (žltý) kruh duchovne-bytostného, ako i (zelený) kruh bytostných sfér. Pozdejšie stvorenie obsahuje všetko hmotné, ako i (červený) kruh jemnohmotnej sféry a hrubohmotnu svetovú kocku .
Obr. 15 Kocka svetov II.
Kocka svetov III
Jednotlivé sféry alebo úrovne sú síce od seba prísne oddelené podľa rozdielu žiarením podmienené hustoty alebo ľahkosti. Avšak mnoho stupňov sprostredkuje prechod z jednej úrovne do druhej, pri čom žiariace telesa jednej úrovne môžu, zvratne pôsobiac, prechádzať a zasahovať do druhých úrovní.
Úrovne sú však naplnené telesnými postavami lúčov tvoriacej sily, ktorá udržuje v rytme a v pohybe všetky tvary, naplňujúce úrovne. Konečne naša hviezdna obloha, nespočetnými svetovými telesami naplnený vesmír, je tiež len hrubohmotnou zrazeninou duchovných alebo éterických predobrazov v iných úrovniach. Úplne vonku nachádza sa večne tvoriaci, pohybujúci veniec žiarenia Božskej bytostnosti a Božsky-bezbytostné. Úplne vo vnútri je zhustené jadro kocky stvorenia, ktorá obklopuje sedem svetových obcí a jest obalená žiariacou priamkou Parsifalovej hviezdy. Okolo nej uzaviera sa ešte pomerne hustá, jemnohmotná sféra (červená) so svojimi mnohými prechodmi z jemnej hrubohmotnosti k hrubej jemnohmotnosti .
Obr. 16 Kocka svetov III.
-19-
Parsifal
Božsky-bytostná časť Imanuela, večného Syna Božieho. Prvý vo stvorení, ktoré po prve z neho mohlo vzniknúť. Jest tvoriaca Vôľa Božia a Imanuelom zjednotený s Bohom. Pôsobí zhora do všetkého stvorenia. Jest začiatkom a koncom pre všetok život a pre celé tkanie mimo Božského. Tým jest Kráľom všetkého stvoreného, Kráľom Svätého Grálu. Jeho zostúpenie k zemi podmieňuje zahalenie všetkými obalmi: čisto duchovným, duchovným, bytostným a konečne hmotným, lebo len takto vyzbrojený mohol prejsť úspešne s porozumením všetkými úrovniami a dokončiť svoje záchranné dielo: padlému ľudstvu dať naposledy Svetlo a Pravdu vo svojom Posolstve a spútať Lucifera, potom previesť ako Vôľu Božiu posledný súd, jak bolo zasľúbené, a konečne zbudovať svoju ríšu na zemi, ríšu Božiu, ríšu svojho večného Otca .
Obr. 17 Parsifal
- 20 -
Hviezda Parsifalova
V Parsifalovi, Kráľovi hradu svätého Grálu, vzniklo božské vedenie o jeho úkole. Nutkalo Jeho, aby tým najzúboženejším vo vesmíre dal zo svojej lásky, zo svojej hojnosti. S požehnaním Pramatky, v ktorom i Otec mu požehnal, zahalený večnou láskou a vedený silou a čistotou, odvahou a spravodlivosťou, ktoré z Neho boli stvorené, pripravoval sa k zostupu dole. V základe vzaté šiel predsa celkom sám! Prechádzal jednou úrovňou za druhou, z ktorých bola každá hustejšia ako predchádzajúca, avšak vo svojom druhu Bohom chcená. Všetky boli naplnené príslušnými bytosťami. Z veľkej diaľky svietilo svetlo. Kynulo a volalo. Parsifal rozumel tomuto volaniu. Bola to jedna zo siedmych obcí, ktoré chcel vyhľadať. Počalo to v ňom žiariť v odpoveď. Svetlo, ktoré z Neho vyžarovalo, pohybovalo sa ako jasná dráha k svetovému telesu, krúžiacemu vo vesmíre.
1. SMYRNA: Veľká a jasná ležala pred Ním Smyrna. Naučil sa už počítať s hutnosťou a pozerať na všetko, čo videl, z toho bodu, na ktorom stál. Inak by nebolo mohlo v pozdejšom stvorení obstáť nič pred Jeho očami! Jedine Božstvo, ktoré Ho naplňovalo, uschopňovalo Jeho k tomu. Spravodlivosť, ktorou bol sám, hovorila: "Máš právo nepožadovať viac, ako môže poskytnúť nedokonalosť. Hľaď na ich námahu a chcenie!" Zrel a videl, jak obyvatelia Smyrny sa namáhajú vo vernom chcení, aby udržali svoje rúcha čisté, svoje duše neskrivené. Videl, jak všetko okolo nich bolo pestované a ochraňované v bohumilom prospievaní a v Jeho svätom srdci sa nieslo nahor: "Vskutku, títo sú hodní, aby obdržali raz korunu života, ak zostanú vernými."
2. PERGAMOS: Božský lúč Svetla, ktorý z Neho vychádzal, ukázal Mu svetové teleso, ktoré sa namáhalo v najväčšej hlbine: Pergamos. Lucifer tam založil svoju ríšu, temno naplňovalo obec i duše len s malými výnimkami. Tam musel isť Čistý, ak chcel zvíťaziť nad Luciferom! Mrazilo Ho pred takým temnom, toľko hávedí, ktoré naplňovalo tuto priepasť! Z tohoto cítenia zvolal: "Kto sa z týchto, ktorí tu byvajú v Luciferovej blízkosti, prekoná, ten obdrží nové meno."
3. THYATIRA: Ďalej ukazoval svetelný lúč, tentokrát opäť nahor. Rovnomerne jasne žiarilo sem svetielko obce Thyatira a Parsifal sa zdvihol, aby si ju prehliadol. Našiel tam zápas, boj proti hriechu a vine, mužnú obranu proti nástrahám Luciferovým. Keby predsa tí, ktorí boli pri tom dobrej vôle, chceli vydržať až do konca! "Ak vydržia v boji, obdržia silu, aby zostali bojovníkmi Svetla, pokiaľ ešte chce temnota vniknúť do pozdejšieho stvorenia. Má sa im k tomu dostať Sily, ktorú som obdržal od Môjho Otca."
Obr. 18 Hviezda Parsifalova
-21-
4. SARDES: Opäť ukazovalo Svetlo do hĺbky, ale nie tak úplne hlboko, jak ležal Pergamos. Temnom zahalený krúžil tu dole Sardes. Domnieval sa, že žije ako iné obce, ale Parsifalovo oko poznalo, že sa stal mŕtvym svetovým telesom, ktoré bolo už len hnané so sebou vo všeobecnom krúžení, pre niekoľko málo živých. Bolo by čo platné tam vstúpiť? Sem musí predsa prísť súd, prísny a neúprosný! Avšak tých niekoľko, ktorí sa udržali živými v nové rúcha. "Chcem doznať ich meno pred Mojim Otcom."
5. PHILADELPHIA: Lúč Svetla sa vrátil a ukázal novým smerom. Veľká obec vynaložila všetku sílu, aby odolala pokušeniam Lucifera. Malá bola sila, ale verné chcenie privádzalo stále pomoc zhora. Husto ležalo temno okolo Philadelphie, avšak Svetlo prežiarilo všetko kalné. Parsifal pristúpil, aby blížšie prihliadol. Videl mnohých, ktorí sa uchovali tak čistými jak len môže býť pozdejšie stvorený duch. Kráľ sa radoval, napriek tomu, že Mu tiaž oblasti, v ktorej sa teraz nachádzal, pôsobila obtiažne. Bolo to, akoby mu chcela ulúpiť dych. "Philadelphia, počúvaj! Podrž, čo máš, aby ti nikto nevzal tvoju korunu! Kto prekoná až do konca, ten sa má stáť pilierom v mojej novej ríši. Chcem ich učiniť uhoľným kameňom, ktorý má pomáhať niesť stavbu."
6. LAODICEA: Priamočiaro vyrazil tentokrát lúč Svetla, takže Parsifal sa domnieval, že môže uzrieť práve tak bdelú, hybnú obec, ako bola Philadelphia. Temno ležala Laodicea, žiadny jasný lúč snaženia nesvedčil o vernom chcení. Matne a vlažne tu ležala, bohatá a spokojná sama v sebe. Dosiaľ síce obec žila, ale živila sa zo svojho. Jak dlho ešte? Nie, na Laodiceu nechcel teraz Parsifal obrátiť svoje kroky. Avšak zvolal na tuto sebavedomú obec: "Hľaď, ja stojím predo dvermi. Súd je blízko! Čiňte pokánie a buďte usilovný!"
7. EPHEZUS: Opäť sa obrátil lúč Svetla o kus nižšie. Tu ležala obec Ephezus, celkom zo svojej dráhy vyšinutá. Parsifal zrel: Čo sa tu obracalo v temno, to bolo Mu známe! Ako blesk prišlo Mu poznánie. Vedel, že kedysi v tejto obci strávil krátku dobu a že Jeho učitel Ismael pochádzal z tejto ob ce. Tam bude asi musieť obrátiť svoje kroky, ak chce splniť úkol, ktorý Mu uložil Jeho Otec. I na Ephesús bude musieť priniesť súd, neúprosne, ostro a spravodlivo. Avšak, možno, že budu tu ľudskí duchovia, ktorí smeli kedysi žiť v Jeho blízkosti a počuť zvuk Jeho hlasu: "Ó Ephezus, pamätaj na jedno. Čiň pokánie a pracuj opäť zo všetkých síl, aby si sa stal opäť takým ako skôr. Upadol si, ale dosiaľ máš čas ku svojej záchrane. Poznaj, prečo si padol!"
Parsifal sa vrátil. Čím výššie prichádzal, cítil sa nesený a pozdvihnutý Svetlom a Silou. Ťažké bremena položili sa dole na Jeho ramena, aby mohol zostúpiť do drvivej tiaže, v ktorej krúžilo pozdejšie stvorenie. Teraz od Neho odpadli tieto bremena, čistým stal sa vzduch a zvuky blaženými. Žiarivé, nežné farby jeho opäť obklopili. Ťažko, nevýslovne ťažko ležala pred Ním Jeho úloha. Tam dole musieť žiť! Bolo to nemysliteľné! Avšak videl, ako sa všade namáhali jednotlivé duše, ako ich chcenie ich nútilo k Svetlu. Pre týchto niekoľkých chcel na seba vziať, čo bolo proste neznesiteľné. V tomto svätom rozhodnutí sa obrátil znovu k pozdejšiemu stvoreniu. Tu ležala dráha Jeho svetlého lúča, spojujúc svetadieli, ako zlatá hviezda v temnote. Lúč Svetla ukazuje cestu súdu. Pergamos je zničený, Ephezus stojí teraz v súde .
-22-
Priestor a čas.
Znázornenie Parsifalovej hviezdy vo svetovej kocke má podať predtuchu o nepredstaviteľných a ľudským rozumom nepochopiteľných diaľkach stvorenia. Čítame najprv, že lúč súdu prichádza svojou cestou do svetovej obce Ephezus. Pod Ephezom rozumieme celé kozmické pozdejšie stvorenie, ku nemu patrí naša planéta Zem so svojou slnečnou sústavou. Nespočetné také slnečné sústavy patria k Ephezu. Naznačená jest svetová obec Ephezus (ako šesť ostatných svetových obcí) dvoma kruhmi na každom hrote Parsifalovej hviezdy (porovnaj s predchádzajúcim obrázkom Hviezda Parsifalova). Vo vnútri týchto kruhov počítame podľa astronomických meradiel hrubohmotnej vedy so vzdialenostami milionov svetelných rokov, teda s meradlami, ktoré už pre naše ľudské myslenie nie sú pochopiteľnými. Keď prirovnáme teraz tieto vzdialenosti vo vnútri jednej svetovej sústavy so vzdialenosťami siedmich svetových obcí medzi sebou a ďalej so vzdialenosťami a meradlami úrovní a sfér, teda pomer nekonečne malo sa javiacej svetovej kocky k veľkým, vždy sa rozširujúcim úrovniam (viď. obr. Kocka svetov I, II, III), tu môže sa nás zmocniť len úžasné tušenie o diaľkach a veľkostiach, ku ktorým sa žiadne ľudské chápanie nemôže ani len priblížiť. Naša reč vytvorila pre ne slovo nekonečnosť, slovo, ktoré môžeme prevziať z podmienenosti hraníc ľudského rozumu, pre duchovné diaľavy. Musíme Posolstvu rozumieť takto: Keď opustí duša pozemské telo a smie vykĺznuť zo sféry hrubej jemnohmotnosti, stráca tým svoj význam každý pozemský pojem o priestore a čase [7].
Kocka svetov - hviezda Parsifalova
Nová doba
V kocke svetov spočíva sedem obcí. Duchovne-božsky ich spojuje hviezda Parsifalova. Takto bola hviezda Parsifalova dosiaľ zakotvená pozemsky v krychli svetov. Nová doba nadišla. Hviezda Parsifalova stala sa splnením. Duchovne-božsky bude sa vznášať nad kockou svetov v ktorých zaujme svoje miesto kríž Imanuela, kríž Grálu .
