Prečo prichádzate na Horu Spásy?
Herrmann Wenng
30. 5. 1947
***
Pán Hermann Wenng bol tak láskavý a zodpovedal v deň slávnosti Svätej Holubice,
v piatok večer, dňa 30. 5. 1947 v spoločenskej miestnosti na Hore Spásy niekoľko otázok.
Nakoľko sa po príchode p. Wennga nikto z prítomných poslucháčov nemohol ihneď odhodlať, aby položil nejakú otázku,
pýtal sa najskôr p. Wenng sám:
Prečo prichádzate na Horu Spásy?
Všetky odpovede, ako: aby sme načerpali silu a pod., označil p. Wenng ako nedostatočné a povedal:
Človek, ktorý je zdravý, nemyslí na žiaden orgán svojho tela, pracuje každý orgán normálne a nepotrbujeme na žiaden z orgánov zvlášť myslieť. Pokiaľ však myslíme silno na niektorý z jednotlivých orgánov, potom tento onemocnie. A pokiaľ myslíme duševne na seba, potom sme celkom nemocní.
Prichádzame teda na Horu Spásy, pretože sme všetci nemocní, hľadáme ozdravenie a myslíme pri tom na seba. A pretože prichádzame len kvôli sebe, kvôli svojim malým starostiam, preto odišiel Pán od nás, preto tu nemohol zostať, lebo sila, ktorá prúdila zhora k Nemu, nemohla prúdiť od Neho ďalej, nebola od Neho prijatá ľudstvom. Preto temno získalo celý svet, pretože nikto nedal v sebe vzplanúť plameňu, ktorý by mal šľahať nahor.Pokiaľ človek pracuje pre ženu, rodinu a pod., pracuje tým len sám pre seba, je to stále iba on sám. Musíme pracovať i vo všetkých maličkostiach pre druhého, nie pre seba. Preto, že tomu tak nie je, dospel svet tak ďaleko, ako ho dnes vidíte.
Na počiatku všetkých vecí, pred mnohými miliónmi rokov, bolo tomu na zemi inak, každý myslel a pracoval pre celok. Pre seba nie viac, než toho bolo nutne treba. Nebolo žiadnej žiarlivosti, žiadnej ctižiadosti, nebolo násilia. Všetci sa snažili o to zcela priridzene, snažili sa žiť podľa Slova, ktoré im bolo dávané v malých čiastkach. Vtedy boli všetci ako deti. Každý dával to, čo jemu bolo dané, zasa ďalej, vôbec nemyslel na to, aby si to ponechal pre seba.
Potom to však začalo inak; človek začal byť lenivý a dal za seba pracovať, myslieť a jednať iných a tak sa presúvala moc na tých, ktorí pracovali v zmysle temna. Tak do dospelo až ku dnešnému hroznému stavu, takže dnes možno sotva dúfať na nejaké ozdravenie, lebo každý je nútený pracovať takým spôsobom, ako tomu chce temno. Zo zcela malých začiatkov, z pohodlnosti, sme pripustili, aby to došlo tak ďaleko a nepriznali sme si to, až sme teraz nútení vykonávať vôľu Luciferovu. O tom nás presviedčajú zvratné pôsobenia.
Preto je teraz nutná pre každého zdanlivo veľká obeť, aby sa stal takým, akým by mal byť.
Nemáme preto prichádzať na Horu Spásy, aby sme načerpali silu pre seba, pre náš životný boj, ale preto, aby sme slúžili a pomáhali vo víťazstve Svetlu!
Pamätajte na slová Ježišove: "Nestarajte sa o deň zajtrajší, ale hľadajte Kráľovstvo Božie a všetko ostatné vám bude pridané!"
Pokiaľ myslíme len a len na službu, na to veľké, potom nám všetko ostatné bude pridané. Musíme preto prekonať to svoje "ja" , ktoré sa všade vsúva medzi nás a službu. Ak toho nedokážeme, môžeme sa dočkať i toho, že nás i Láska - Pani Mária - opustí, lebo to nie je tak isté, že nám zostane.
Až sa vrátite do nížin, nezabudnite na to ! Ak milujeme toho svojho blížneho, potom sme to opäť a opäť my sami a preto nech si každý nesie so sebou to vrelé prianie, aby zvíťazilo Svetlo, aby zvíťazil Pán.
Nie je to vôbec nič, čo by stálo tak veľkú námahu. Nesmieme to tiež robiť preto, aby sme niečo získali pre seba, tým by sa opäť vynorilo naše "ja".
Keď seba každý premôže, potom bude môcť pozorovať, ako vysoko sa povzniesol nad tieto všetky ťažkosti, bude nosiť v sebe len myšlienku služby, myšlienku na víťazstvo Svetla. V tom spočíva tajomstvo spolužitia ľudí.
Keď človek nečiní pre seba nič, tak činí pre seba všetko, lebo to všetko padá späť na neho. Ak sme presvedčení, že všetko špatné sa na nás vo forme zvratného pôsobenia vracia, prečo nepoužijeme tohoto poznatku, aby mohlo na nás dopadnúť späť tiež dobro? To by mali z chytrosti robiť už tí ľudia, ktorí nič nevedia o Slove; o čo viac máme robiť my, ktorí Slovo poznáme?
Sme zaťažení starosťami, tých sa však musíme zhostiť, musíme sa starať iba o to, aby sme slúžili Svetlu, až potom budeme Jeho.
Byť, existovať - "sein", znamená tiež byť Jeho - "sein" - Poznámka: pre slovo "byť" a "Jeho" je v nemčine jeden a ten istý výraz "sein", z čoho je opäť patrné zachvievanie sa nemeckej reči v zákonoch stvorenia.
Nestarajme sa preto o budúci deň, čo budeme jesť a piť, ale myslime stále len na víťazstvo Svetla. Potom budeme žiť i my.
Keď niekto očakáva záchranu od človeka, ak ho postaví na miesto Boha, potom spoznáme, že mu bude odňatý práve v tej dobe, kedy ho najviac potrebuje. Kto ničoho pre seba nežiada, ten bude mať všetko, nie hneď, ale skoro. Avšak začať musíme! čím skôr, tým lepšie! Toho sa pevne držme. Všetci myslime len na to, aby naše myšlienky boli čisté.
Kto má opravdovú pokoru, kto si ju vyprosí, ten sa stane tak silným, že žiadna búrka ho nebude môcť strhnúť, len začiatok je zdanlivo ťažký.
Pán riekol: vám chýba len niečo málo, je to taká čiara kriedou, po ktorej beží chrobák a vy si myslíte, že ju nemôžete prekročiť. Myslíte si, že ak sa vzdáte sami sebe, že je všetko stratené, že nikto nebude na vás myslieť! Ale aj tak musíte začať. Slúžiť môže každý, ktomu nie je treba, aby bol povolaný.
Keby sme si učinili správnu predstavu, ako Pán na tejto zemi trpel, potom by sme videli, aké sú naše starosti malicherné a hanbili by sme sa za to.
Kto chce svoj život zachovať, ten ho stratí. My však chceme žiť, aby sme mohli slúžiť na Hore Spásy, vo svetle. Tam sú dokonalé duše, ktoré na seba vôbec nemyslia. Kto má hoci len jedinú myšlienku na seba, nemôže žiť v dokonalosti. Ľudia nepoznajú nič, než seba. Celé vedenie nám nič nepomôže, pokiaľ myslíme len na seba, pokiaľ ho nepremeníme v lásku ku Svetlu. Kto má lásku, nemusí mať starosť o seba, záleží len na jeho opravdovosti. Musí vydržať, lebo hrubohmotnosť je ťažkopádna. Predovšetkým je treba lásky, ako to hovorí prikázanie: Milovať budeš Boha z celého srdca svojho, z celej duše svojej i z celej mysli svojej!
Každý nech sa snaží, aby v jeho duši žiarilo len jedno meno IMANUEL!
* * * * *
Otázka:
Ján Krstiteľ prišiel na zem karmicky nezaťažený ale napriek tomu musel trpieť a podstúpiť popravu.
Odpoveď:
Ján Krstiteľ bol čistým služobníkom Božím, najčistejším, aký kedy bol na zemi. A taký bude tiež vždy vystavený nenávisti temna. V tejto dobe bol Lucifer ešte vo svojej plnej moci, čo dnes už nie je, lebo máme čo činiť už len s jeho trabantami. Svetlo bolo na zemi zakotvené veľmi slabo, celá zem bola úplne prepadnutá temnu a preto je jasné, že sa jeho nenávisť prejavila na čistom duchu ako bol Ján Krstiteľ. Taký čistý duch sa ťažko udrží na zemi a spadne ako jablko zo stromu, akonáhle splnilo svoju úlohu.
Podľa ľudského pojmu je smrť Jána Krstiteľa utrpením, avšak v skutočnosti tomu tak nie je. Ján Krstiteľ bol ponorený do modlitby, takže žiadneho utprenia nepocítil. Vošiel do Svetla s takou samozrejmosťou, lebo bol s tým úplne zrozumený.
Všetci máme svoju karmu. Dnes je zem v takom stupni zrelosti, že duše, ktoré prichádzajú zo Svetla, bez toho, že by boli zvyknuté na ovládanie hmoty, musia v tejto hmotnosti veľmi trpieť, lebo duša nemôže túto hmotnosť ovládať, ako ku pr. Pani Mária, napriek tomu, že nemá žiadnej karmy, v tejto hmotnosti veľmi trpí, pretože nie je zvyknuté ovládaniu hutnej hmotnosti. Jej druh je ľahší.
Vezmite si napr. takého SS-mana. Ten vstane, odbije si svoje dve vraždy a cíti sa pritom veľmi dobre. Ten sa cíti v tejto hmotnosti ako doma. U duší, ktoré prichádzajú zo Svetla, je tomu však inak.
My trpíme, pretože sme si svoje choroby zaslúžili, lebo prvotný pôvod choroby je v duchu. Každý orgán tela predstavuje určitú časť ducha a podľa toho možno usudzovať na vlastnosti ducha.
Kto je napr. dogmatický, ten trpí kŕčami, kŕčovými žilami. Kto žije pre Svetlo, nebude trpieť na pečeň; - nemecky sa pečeň menuje Leber, to znamená Leb-er, žiť-On. U koho prevláda cit a rozum mu slúži, nebude nikdy chorý na ľadviny; Niere, to znamená - nie rechnen, nikdy nepočítať. Kto nemá chrbticu, nemá pevnú vôľu, kto stále myslí na peniaze, trpí na žalúdok; žalúdok sa menuje Magen, uprostred je g, peniaze sa volajú v nemčine Geld.
Preto žijme pre Svetlo a všetci budeme tiež zdraví.
* * * * *
Otázka:
Sú na svete ľudia, ktorí nepoznajú Posolstvo, ale žijú podľa neho?
Odpoveď:
Tak ako vo všetkom, tak i v tomto prípade sú nám smerodajné slová Pánove, ktorý o mnohých ľuďoch prehlásil, že nepoptrebujú Posolstvo, lebo už načerpali dosť z učenia Ježišovho. Takých ľudí však nie je mnoho. U väčšiny nutno však pochybovať, či žijú podľa Slova dokonale. Ak majú však v sebe pripravenú pôdu, tu iste sa k Posolstvu dostanú.
* * * * *