Šieste rozjímanie o Bohu
Od farára
Ferdinanda Valíka
(1972)
Úvodom čítanie z Písma.
Najskôr z evanjelia Markovho, kapitola 3, verše 28-29.
Amen, vravím vám, že všetky hriechy odpustené budú synom ľudským, i rúhanie, ktorým by sa rúhali, ale kto by sa rúhal proti Duchu svätému, nemá odpustenie na veky, ale hodný jest večného odsúdenia.
A z evanjelia Jánovho, kapitola 3 verše 14-17.
Ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí povýšený byť Syn človeka, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal život večný.
Lebo tak Boh miloval svet, že Syna svojho jednorodeného dal, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal život večný. Lebo neposlal Boh Syna svojho na svet, aby odsúdil svet, ale aby spasený bol svet skrze neho.
Toľko čítanie z Písma.
Boží mier a kľud budiž medzi nami!
Židia z veľkej úcty k Písmu svätému hovorievali, že v ňom niet slova, na ktorom by hory visieť nemohli. Tým chceli zdôrazniť, že i slová, alebo nepatrné vety, ktorých si čitateľ sotva všimne, obsahujú hlboké a nezvratné pravdy. Jest tomu tak. Každá stránka Biblie k nám hovorí žiarivými i výstražnými príkladmi a pravdami pre život, lenže ľudia nechcú počuť – pravdaže vždy len vo svoj neprospech, ku svojej škode.
Okrem živých a jasných príkladov, podobenstiev, inotajov, sú však v Biblii i miesta nie tak ľahko pochopiteľné, medzi ktoré náleží i dnešné evanjelické čítanie.
Už niekoľko nedieľ rozjímame o pojme Boha. Tento posvätný pojem sa nám stáva jasným. Teraz prichádza Syn Boží, Ježiš Kristus, o ktorom sme rozjímali minulú nedeľu; dnes učiníme záver. Ľudia sa sami vyhnali z raja. Svojou vlastnou vinou stratili šťastie, kľud a spokojnosť. Nedali sa viesť citom, ale začali až príliš rozumovať a tým sa prirodzene stále viac a viac vzďaľovali Bohu. Tým sa dovŕšil rozpor. Ľudia zašli tak ďaleko, že sa prehlásili pánmi stvorenia a Boha celkom zavrhli. Ak malo byť ľuďom pomohnuté, musela vzísť pomoc od Boha. Musel prísť prostredník, záchranca. A ten prišiel. „Boh tak miloval svet, že Syna svojho jednorodeného dal, aby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“ (Ján 3:16) V Božom Synovi skláňa sa na pomoc Tvorca k svojim tvorom…, pravdaže k tým, ktorí si to zaslúžia; týchto povznáša a vedie k sebe.
Ako rozumieť slovám: „Boh tak miloval svet, že …“ Tieto slová nám jasne hovoria, že Boh vo svojej láske mocou svojej vôle odlúčil od seba časť a túto vtelil v Ježiša Nazaretského, slova telom učineného. Inými slovami: Boh svojou časťou sa vtelil, teda inkarnoval v Ježišovi Kristovi. Preto bol Kristus s Bohom úzko spojený, bol s ním zajedno – aj keď zostával osobnosťou. „Ja a Otec jedno sme,“ vyznal. (Ján 10:30). Tu je vysvetlený pojem Syn Boží.
Týmto dochádzame k dvojici Božej: Boh – Otec a Boh – Syn. Tieto pojmy sú nám dnes už jasné. Ale čo Duch svätý? Kristus sám o ňom povedal, že hriechy proti Bohu Otcovi a Bohu Synovi môžu byť odpustené, ale hriechy proti Duchu svätému nikdy! Je teda Duch svätý snáď vyššie alebo viac než Boh Otec a Boh Syn? Táto otázka ťažila a zaujímala už mnohú myseľ a zmiatla už tiež mnoho a mnoho ľudí. Táto tak zvaná Najsvätejšia Trojica zostáva i naďalej hádankou, áno i zmäteným pojmom takmer pre všetkých kresťanov.
Ako teda rozumieť Duchu svätému? Čo je ten Duch svätý? V evanjeliu Markovom sme čítali: „Amen, vravím vám, že všetky hriechy odpustené budú synom ľudským, i rúhanie, ale kto by sa rúhal proti Duchu svätému, nemá odpustenia na veky, ale hoden jest večného zatratenia.“ Vyjadrené našimi slovami: Duch svätý, to jest večná spravodlivosť! To sú tie železné zákony vo stvorení, ktoré prenikajú celým vesmírom ako nervové vlákna, privádzajúce zvratné pôsobenie, to jest tak zvaný ľudský osud – cudzím slovom karmu. A práve toto zvratné pôsobenie, tento ľudský osud je od Ducha svätého či zreteľnejšie povedané: od pôsobenia Ducha svätého. Teda tá nepodplatiteľná spravodlivosť to jest od Ducha svätého, pôsobiaceho v celom stvorení.
Zhrnul by som všetko v tomto závere: Boh – Otec, to jest Stvoriteľ všehomíra, prapríčina všetkého. Boh – Syn, Ježiš Kristus, to jest láska telom učinená. A Boh – Duch svätý; to jest výkonná spravodlivosť – nazývaná ľudovo osudom či vôľou Božou.
Boh – Syn: láska; Boh – Duch svätý: spravodlivosť. Oba vyšli od Boha – Otca a patria k nemu ako k jednote. To je Trojica jedného Boha!
Z dnešného rozjímania vyciťujeme, že sú to už ťažšie duchovné problémy, ale pri dobrej vôli, s trochou sústredenia, predsa pochopiteľné.
Kto takto pochopil Najsvätejšiu Trojicu, ten pozná zmysel života. Ten sa potom zaiste bude snažiť, aby plnil zákony Božie ako v súkromnom, tak i vo verejnom živote. Nebude pôsobiť druhým bolesť, pretože vie, že všetko sa musí zasa vrátiť k nemu, ako k východisku; že mu nebude zľavený ani halier. Tak sa stane platným členom ľudskej spoločnosti – i účastníkom života večného!
„Všetok hriech i rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rúhanie proti Duchu svätému nebude odpustené ľuďom,“ (Matúš 12:31) zdôrazňoval Pán Ježiš. To znamená, že sa nikto neprehrešuje bez trestu proti Duchu svätému, pretože v neúprosnom a neodchylnom zvratnom pôsobení sa odmena i trest vracia k pôvodcovi.
Preto v žiadnej situácii životnej, či je to bolesť, zármutok, utrpenie, nespravodlivosť atď. nemáme malomyseľnieť, zúfať či preklínať, lebo Duch svätý, vesmírna zákonitosť a spravodlivosť, všetko vyrovná!
Všetci ľudia sú podriadení tomuto pôsobeniu, týmto vesmírnym zákonom tak, ako každý tvor a vôbec ako všetko stvorené. Všetci sme zákonom obkľúčení a preniknutí, lebo v zákone a cez zákon sme tiež vznikli. Žijeme v zákone a slobodnou vôľou si utkávame sami svoj osud.
Priblížme si v obraze tieto duchovné pravdy. Poznáte seizmograf, ktorý zaznamenáva sebemenší otras či pohyb pôdy – či už pri zemetrasení, či pri atómových pokusoch. Žiaden štát nemôže dnes zatajiť pokusy s nukleárnymi výbuchmi. Seizmograf je na stráži a vypočíta na kilometer, kde sa pokus udial. – Iný príklad: Film zachytáva presne každý dej, ktorý sme sfilmovali a ktorý si môžeme kedykoľvek premietnuť – a vždy je verným a neskresleným dejom.
Tak i Boh votkal do stvorenia svoje seizmografy, film, rádiovysielače, rádioprijímače, to jest svoje dokonalé zákony, ktoré samočinne konajú svoju nepodplatiteľnú prácu, takže sa všetko na vlas vyplňuje a večne vyrovnáva, čím je vylúčené akékoľvek nadržiavanie, rovnako ako je nemožnou krivda a každá nespravodlivosť. A tieto zákony sú od Ducha svätého – od jeho pôsobenia.
Ešte k naprosto jasnému pochopeniu čujme priamo plastický príklad, ktorý som už raz uvádzal: Človek svojím životom, skutkami, slovami, cítením a myslením dodáva nitky neúnavnému tkáčskemu stavu života, z ktorých sa na tomto stave tká plášť, ktorý musí nosiť. Každý človek teda nosí taký šat, aký si utkal.
Sily vesmírne sú tak mocné a dokonalé, že môžu vytvoriť tisíce živých foriem, aby sme vyrovnali, čo bolo proti Duchu svätému, to jest proti vesmírnej zákonitosti, spáchané.
Vesmírna zákonitosť je krásna až k oslnivosti; spravodlivá, prísne spravodlivá, až k mrazeniu. Preto si znovu uvedomme, že nie je treba rozčuľovania, zúfalstva, malomyseľnosti či preklínania pri najrôznejších trampotách, problémoch, starostiach, bolestiach či nespravodlivostiach; každý si príde na svoje!
Nemýľte sa! Boh nebude oklamaný! (Gal. 6:7)
Amen