Piate rozjímanie o Bohu
Od farára
Ferdinanda Valíka
(1972)
Úvodom čítanie z Písma.
Najskôr z evanjelia Jánovho, kapitola 1, verše 6-9.
Bol človek poslaný od Boha, ktorého meno bolo Ján. Ten prišiel na svedectvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho.
Nebol on to svetlo, ale prišiel, aby svedectvo vydával o tom svetle.
Tento bol to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.
A ešte z evanjelia Jánovho, kapitola 8, verš 12.
Ježiš opäť k nim hovoril, povedal: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v temnotách, ale bude mať svetlo života.
A na záver z evanjelia Lukášovho, kapitola 18, verše 35-43.
I stalo sa, keď sa približovali k Jericho, slepý jeden sedel popri ceste a žobral. A keď počul blížiaci sa zástup, pýtal sa, čo by to bolo.
I oznámili mu, že Ježiš Nazaretský tadiaľto ide. Vtedy skríkol a povedal: Ježiš, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou…
Vtedy zastavil sa Ježiš, rozkázal ho k sebe priviesť. A keď sa približoval, spýtal sa ho: Čo chceš, nech urobím? On potom hovorí: Pane, nech vidím.
A Ježiš mu povedal: Prehliadni. Viera tvoja ťa uzdravila. A hneď prehliadol, a šiel za ním, velebiac Boha. A všetok ľud, vidiac to, vzdal chválu Bohu.
Toľko čítanie z Písma.
Boží mier a kľud budiž medzi nami!
Ľudia sa modlia k Bohu a nedokážu si pri modlitbe ani urobiť pravú a správnu predstavu o Tom, ku ktorému sa modlia. Už tiež z tohto dôvodu pristupujeme k objasňovaniu pojmu Boha. Veď môže byť za týchto okolností, to jest, keď si nedokážem urobiť pravú predstavu o Bohu, môže byť modlitba tak vrúcna, tak dôverivá, akou byť má? To je nemožné. Ak však poznáme svojho Boha, tu je nám bližší a tým potom i naša modlitba je hlbšia a vrúcnejšia. Preto sa máme i v tomto zmysle približovať k Bohu.
Je nezmyselné hovoriť, že by bolo nesprávne či hriešne zaoberať sa dôkladne Bohom. Lenivosť a pohodlnosť dokonca tvrdia, že je to rúhanie. Toto je omyl, kardinálny omyl, lebo Boh sa predsa nebude týmto domýšľavcom približovať či vnucovať. Opak je potrebný, aby sa totiž človek sám snažil priblížiť sa k Bohu, aby ho poznal a pochopil.
V dnešnom rozjímaní si osvetlíme osobnosť Ježiša Krista vo vzťahu k Bohu i k nám. I tu musí byť jasno. Známe slová Kristove: „Ja som tá cesta, pravda i život.“ (Ján 14:6) – On však nie je iba tá cesta, ale On jest i Svetlom na tejto ceste! Sám vraví v dnešnom evanjeliu: „Ja som svetlo sveta!“ (Ján 8:12) Kto z ľudí by si dovolil, kto by sa osmelil to povedať o sebe: Ja som svetlo sveta? A už sme pri zásadnej a najošemetnejšej otázke kresťanského učenia a zároveň – po jej zodpovedaní – i pri zdôvodnení, prečo je Ježiš tá cesta, pravda i život.
Úvodom čujme niektoré miesta z Písma, ktoré nás uvedú na pravú cestu:
V I. Epištole Jánovej čítame: „A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám zmysel, aby sme poznali toho pravého, a sme v tom pravom i v Synovi jeho Ježišovi Kristovi. On jest ten pravý Boh a život večný.“ (5:20)
V I. epištole ku Korintským vraví apoštol Pavol: „Prvý človek zo zeme zemský; druhý človek sám Pán z neba.“ (15:47)
V evanjeliu Jánovom počujeme Krista: „Toto jest potom večný život, aby poznali Teba, samého, pravého Boha a ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som oslávil Teba na zemi; dielo som vykonal, ktoré si mi dal, aby som učinil. A teraz osláv Ty mňa, Otče, u seba samého tou slávou, ktorú som mal u Teba, prv než svet bol.“ (17:3-5)
Peter v evanjeliu Matúšovom vyznáva: „Ty si Kristus, ten Syn Boha živého!“ (16:16)
Apoštol Tomáš potom v evanjeliu Jánovom padnúc na kolená prehlasuje o svojom majstrovi: „Pán môj a Boh môj.“ (20:28)
Je ešte mnoho a mnoho veršov v Písme svätom k dokázaniu nad všetku pochybnosť, že Pán Ježiš je pôvodu Božského, teda pravý Syn Boží – Boh z Boha! Preto jedine On mohol povedať: Ja som svetlo sveta!
Boh vo svojej láske – mocou svojej vôle – odlúčil od seba časť a vtelil ju do tela Ježiša Nazaretského, Slova telom učineného, Božskej lásky učinenej telom, Syna Božieho!
Teda: Ježiš Kristus – človek, či Ježiš Kristus – Boh? Túto otázku predkladá Pán Ježiš zákonníkom a nikto na túto otázku neodpovedá. Ani on sám. Lebo on sám svojou existenciou je odpoveďou.
Ježiš Kristus – človek; podľa tela! Ježiš Kristus – Boh; podľa ducha! Sám Boh v Ježišovi Kristovi prišiel na svet, aby ľudstvo zachránil z otroctva hriechu.
Kto prehlasuje Krista za obyčajného človeka, ten odpútava veriacich od spoľahlivej pravdy! Ak bol Kristus obyčajným človekom, potom nemôže byť cestou, pravdou a životom – potom nemôže byť ani svetlom sveta, lebo každý človek je nedokonalým tvorom.
Každý človek stojí v hriechu! Ježiš však, jedine Ježiš, hriechu nemal a v hriechu nikdy nestál! Sám pevne a jasne prehlasuje: „Kto z vás mňa z hriechu obviní?“ (Ján 8: 46)
Šíriť učenie, že Kristus bol obyčajný človek, neuspokojí. Ako by mohol byť človek spasiteľom alebo vykupiteľom?! Také učenie nám ničoho nedáva a našej vnútornej skúsenosti o Vykupiteľovi nepostačuje. Učenie o Kristovi, Synovi Božom, jest základom každého hlbšieho rozjímania i poznania. V Synovi Božom skláňa sa Tvorca na pomoc k svojim tvorom … pravdaže k tým, ktorí si to zaslúžia; týchto povznáša a vedie k sebe.
Už Napoleon, ktorý spočiatku ani Boha nepoznal, na sklonku svojho života vyznal: „Verte mi, rozumiem ľuďom … ale Kristus bol viac než obyčajným človekom.“
V evanjeliu Jánovom sme čítali: „Bol človek poslaný od Boha, ktorého meno bolo Ján. Ten prišiel, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. Nebol on to svetlo, ale prišiel, aby svedectvo vydával o tom svetle. Tento bol to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.“ (Ján, 1:6-9)
Znovu preto podčiarkujem: Jediný a jedine Ježiš mohol povedať: „Ja som svetlo sveta!“ A ani tým ešte Ježiš nekončí, ale pokračuje: „Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v temnotách, ale bude mať svetlo života.“ (Ján 8:12) Preto človek, ktorý nasleduje Krista, snaží sa vždy chodiť vo svetle a nie v tme. Ak tápa niektorá duša v mrákotách, ak sa potkýna v hmlách, potom preto, že sa spustila Krista. Tmu nerozptýli nič, než svetlo. Nech teda tí, ktorí blúdia v temnotách, vpustia Krista do svojich sŕdc a ihneď budú mať svetlo na cestách svojho života.
Aké svetlo? Svetlo zmyslu života. Ježiš je práve tým svetlom preto, že nám odhaľuje zákony Božie a zjavuje vôľu Božiu. Viďme bližšie ďalšiu evanjelickú stať o slepcovi pri múre Jericha, aby sme poznali, v čom to svetlo Kristove spočíva.
Ježiš kráča so svojimi apoštolmi do Jeruzalema. Je pohrúžený do seba. Vidí zradu Judášovu a jej následky: žalárovanie, bičovanie, potupný kríž. Najväčšie súženie hovorí z jeho slov … tu ho vyruší slepcovo volanie: „Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš sa zastavuje, dáva k sebe priviesť slepého a uzdravuje ho. Nie je tento slepec, dovolávajúci sa Krista, obrazom premnohých ľudí? Nie je i obrazom našim?
Všetci sme v istom slova zmysle slepci … i keď sa môžeme pochváliť najbystrejším zrakom. Zarazene stojíme pred toľkými tajomstvami a divmi prírody. Máme zrak otvorený a nedokážeme pochopiť vesmír. Duša naša sa chveje, ak sa pokúsime učiniť si predstavu o veľkosti a svätosti Božej.
V tomto jest Ježiš svetlom, že nám zjavuje vôľu Božiu, že nás učí životnej násobilke, bez znalosti ktorej svoj život prehrávame. Každou stránkou Písma nás Kristus učí o veľkosti, múdrosti, dokonalosti a svätosti Božej; každou stránkou nás učí, že všetko, čím sa prejavujeme, sa nám vracia späť! Preto musíme byť opatrní na to, čo robíme druhým, pretože zákon odplaty, vyrovnania, zákon osudu stále pôsobí, to jest vždy vracia to, čo vysielame, splácajúc nám našim vlastným peniazom.
Ježiš, Syn Boží, jest spoľahlivým vodcom človeka i ľudstva v hmlách tohoto života. Jeho slová: „Ja som tá cesta, pravda i život … ja som svetlo sveta; kto mňa nasleduje, nebude chodiť v temnotách, ale bude mať svetlo života,“ ukazujú ľudstvu všetkých svetov a vekov, koho má voliť za vodcu, ak nechce zblúdiť v labyrinte sveta. Všetci sme ako ten slepý pri múre Jericha … ale nie všetci vzpínajú ruky k Synovi Božiemu so slovami na perách: „Pane, zmiluj sa nado mnou!“
„Ja som svetlo sveta!“ Kiež táto veta stane sa nám životným heslom! Daj Boh, aby sme boli aspoň odrazom svetla Syna Božieho, Ježiša Krista!
Amen
