Prvé rozjímanie o Bohu

od farára

Ferdinanda Valíka

(1972)

 

 

Úvodom čítanie z Písma.

Najskôr zo skutkov apoštolov, kapitola 17, verše 24 – 28.

Boh ten, ktorý stvoril svet i všetko, čo jest na ňom, ten, ktorý je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch rukou urobených; ani nebýva ctený ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, pretože on dáva všetkým život i dýchanie i všetko.

A učinil z jednej krvi všetko ľudské pokolenie, aby prebývalo na tvári celej zeme, vymeral im uložené časy a ciele prebývania ich, aby hľadali Pána, či by snáď namáhajúc sa mohli nájsť ho, aj keď nie je ďaleko od každého jedného z nás.

Lebo ním živí sme, a hýbeme sa, i trváme, ako i niektorí z vašich poetov vedeli: Že i rodina jeho sme.

A zo žalmu 19, verše 1 – 5.

Nebesá rozprávajú slávu Boha silného, a dielo rúk jeho obloha zvestuje. Deň po dni vynáša reč, a noc po noci ukazuje umenie. Nie je reči ani slov, kde by nemohol počutý byť hlas ich.

Po celej zemi rozchádza sa správa ich, a až do končín okrsku slova ich, slnku potom postavil stánok na nich.

Toľko čítanie z Písma.

 

Boží mier a kľud budiž medzi nami!

Pojem Boha nebol a snáď ani nemôže byť u nikoho z nás jednotný. Ale všetci cítime a tušíme za týmto slovom „Boh“ onú všeobsiahlu tvorčiu silu, ktorej vďačíme za svoj vznik a vývoj; onú moc, ktorej podlieha každá trávička, rovnako ako i celé hviezdne sústavy.

Najskôr si treba uvedomiť, že nič nemôže povstať samé od seba, lebo bez príčiny niet účinku. Dom musí mať svojho staviteľa, vlak rušňovodiča, auto vodiča, obraz maliara… a tak ďalej… lebo kde je dielo, tam musí byť i tvorca. A preto ani tento svet nemohol povstať sám so seba – náhodou. Musel mať svojho tvorcu, ktorého my nazývame Bohom.

Ďalej: Všetko, na čo sa pozrieme, je riadené dokonalými zákonmi, ktoré prenikajú celým vesmí­rom a celou prírodou. Tieto zákony sú nepodplatiteľné a spravodlivé. I tieto zákony musel niekto ustanoviť, t.j. votkať do celého stvorenia – teda nejaký zákonodarca. Tým zákonodarcom je Boh. Vôbec však na tom nezáleží, ako toho zákonodarcu nazvem, či vôbec, či tohoto tvorcu poznám. Mám hodinky. Poznám hodinára, ktorý tieto hodinky zhotovil? Nepoznám. Na tom predsa nezáleží. Isté však je, že hodinky svojho hodinára majú a mať musia! A tak je to so všetkým. Veľký učenec Pasteur, keď bol prijímaný do francúzskej vedeckej akadémie, predniesol v závere svojej reči: „Čo je ďalej nad hviezdnym nebom? Nové hviezdne pole. A nad ním?… Náš ľudský duch je pudený znovu a znovu sa pýtať: Čo je tam za hviezdami? Nestačí však stále odpovedať: tam je neobmedzený, nekonečný priestor, čas a nezmernosť. Tieto slová sú len púhe slová a nikdy nás neuspokoja. Neostáva nám nič iné, než padnúť na kolená.“ Tak hovoril člen Akadémie, jeden z najväčších učencov svete. Koril sa Bohu.

Je mnoho a mnoho vecí na svete, ktoré nevidíme, a predsa existujú. A tak je to i s Pánom Bohom. Nevidíme ho, ale predsa je! Vidíme iba jeho dielo.

Vezmime do ruky kôstku marhule. Zdanlivo je tvrdá. Zasaďme ju do zeme. Vyrastie z nej pekný strom s chutným ovocím. Ako je to možné? Prečo a ako to, že vzíde, rastie, rozvinie sa v strom a neskôr i plody vydáva? Žiaden učenec, žiadne laboratórium na celom svete ešte nevytvorilo nejaké semienko, hľuzu, jadierko či kôstku, z ktorej by vyrástla kvetinka, rastlinka či strom.

Vznik i zachovávanie života nedá sa vysvetliť, ani pochopiť bez všeovládajúcej tvorčej inteligentnej sily a moci, ktorú nazývame Bohom.

Svätý jest Boh. „On stvoril svet a všetko, čo jest na ňom. On jest Pánom neba i zeme,“ čítali sme v skutkoch apoštolských. Nám zostáva len úcta pred jeho svätosťou. Celá príroda je roztvorená kniha, ilustrovaná kniha, v ktorej každý list inými farbami, inou vôňou, inou krásou, inými slovami stále rozpráva o vznešenosti, dobrote a múdrosti jedného jediného Boha.

Hvezdár Kepler napísal tieto slová: „Vidím už v duchu deň, kedy človek Boha pozná práve tak dobre z prírody, ako z Písma svätého a z oboch zjavení bude sa radovať.“

To isté, ale inými slovami, vyjadruje žalm 19.: „Nebesá vyprávajú slávu Boha silného, a dielo rúk jeho obloha zvestuje. Deň po dni vynáša reč a noc po noci ukazuje umenie. Niet reči, ani slov, kde by nemohol počutý byť ich hlas.“

Ešte je nutné pričleniť túto poznámku: Jest dosť takých veriacich, ktorí sa domnievajú, že príroda je Boh, to znamená, že Boh je všade a vo všetkom osobne prítomný. To je ale omyl. Povedať či tvrdiť, že príroda je Boh, to je to isté, ako keď povieme: húska je pekár. Pekár utvoril síce húsku, ale húska sa predsa nemôže rovnať pekárovi ani v najmenšom. Podobne je i s prírodou. Príroda je dielo Božie. Boh je jej tvorca. Boh dal zákony, ktorými sa ona riadi a vykonáva svoje poslanie, ktoré jej Boh určil. Ak milujeme prírodu, pretože v nej vidíme dielo Božie, potom oveľa viac musíme milovať Boha, je jej tvorcom, ktorý je vysoko nad prírodou a vesmírom vôbec.

Boha si netvoríme, pretože Boh je sám najvyšší tvorca, ktorý stvoril nás a všetko. My si len postupne o ňom tvoríme predstavy, niekedy správnejšie, niekedy nesprávne. Ale i to najkrajšie myslenie o Bohu je nedokonalé a chudučké, lebo nikdy nemôžeme vystihnúť svätosť, múdrosť, vznešenosť a dokonalosť Božiu. Je potrebné, aby sme vedeli načúvať hlasu Božiemu v prírode a v celom stvorení, aby sme tento hlas počuli vo svojom vnútri, rovnako však i v Písme svätom. Je potrebné, aby sme konali a plnili Vôľu Božiu a aby sme stáli za Pravdou, ktorú nám Boh zjavil v prorokoch, vyslancoch Svetla a vo svojom Synovi. Našou úlohou je, aby sme túto Pravdu všade šírili slovom i vlastným životom!

Amen