Zjavenie Božie vo stvorení
II.
Ferdinand Valík
Matúš 13, 33-35
A ešte iné podobenstvo im rozprával: „Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch mierok múky, až všetko skyslo.“
Toto všetko hovoril Ježiš v podobenstvách zástupom, a bez podobenstva im nehovoril ničoho, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý hovoril: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, budem vyprávať veci, skryté od založenia sveta.“
Ep. Pavlova k Rim. 1, verš 22, 23, 25
Hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov a zemeplazov.
Ako takí, ktorí zamenili pravdu Božiu za lož a radšej sťa Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný, a ktorému sa má dobrorečiť na veky. Amen.
Boží mier a kľud nech je medzi nami!
Minulú nedeľu sme rozjímali o zjavení Božom vo stvorení. V zamyslení sme si predstavovali detské oko, kvietok a hviezdne nebo. Položili sme si otázku: Kto je tvorcom týchto zázrakov? Kto môže vzhliadať na ten ohromujúci vesmír, tróniaci v nevyspytateľnom priestore, bez toho, že by pocítil aspoň zárodok úcty, ak už nie pokornú zbožnosť? Duch ustupuje a stráca sa v hlbokej záhade toho všetkého... človek nechtiac opakuje slová žalmistu Pána: „Nebesá rozprávajú slávu silného Boha, a dielo jeho rúk oznamuje obloha.“ (Ž.19,2)
Vesmír je najvznešenejším dielom božskej mysle. Svet a človek sú stvorením Božím. Len blázon hovorí v srdci svojom: Niet Boha. (Ž. 14,1). Človek, ktorý popiera existenciu Božiu, podobá sa kočišovi, ktorý by popieral existenciu svojho koňa, ktorý mu ťahá kočiar. Filozof Hermes Trismegistus pred viac ako 2000 rokmi povedal: „Všetko, čo je v nebi, je na zemi v zemskej podobe a všetko, čo je na zemi, je v nebi v nebeskej podobe.“
Svetu nevládne náhoda, šťastie, nešťastie, osud, ale Boh! Kvietok nekvitne vďaka nejakému zákonu, ale vďaka živému Bohu; svet je stále v rukách Božích.
Luther píše: „Keby človek dokázal urobiť jedinú ružu, bolo by mu dané cisárstvo. Ale nespočetné množstvo Božích darov si nevšimne, pretože sú bežné a denne s nimi prichádzame do styku, myslíme si, že to tak musí byť.“
Sundar Singh hovorí o tomto zážitku: „Jedného dňa som sa zastavil nad kvetinou a začal som premýšľať o jej peknej vôni a kráse. Zatiaľ, čo som bol zahĺbený, uvidel som, hoci skrytého môjmu zraku, Stvoriteľa za jeho stvorením. To ma naplnilo radosťou. Ale moja radosť bola ešte väčšia, keď som ho našiel pôsobiaceho v mojom vlastnom vnútri. Vtedy som zvolal: Ó, aký obdivuhodný si, oddelený od stvorenia a predsa napĺňajúci ho Svojou vznešenou prítomnosťou.“
Poďme ešte ďalej. Šijacia ihla vyzerá ako znamenitý výrobok ľudskej dômyselnosti. Keď ju však položíme pod mikroskop, vyzerá ako hrubá, železná tyč, v ktorej sú trhliny. Ak však dáme pod mikroskop niečo z Božieho diela, napríklad žihadlo včely, potom vidíme spravidla lesklú tyčinku, ktorej špička je tak jemná, že jej koniec môžeme sotva postrehnúť. – Snehové vločky – Mráz vytvorí nádherné obrazce na oknách. – Najmenšia bodka, ktorú urobíme na papier, ukáže sa pod mikroskopom ako hrubá, nezaokrúhlená, naproti tomu bodka na krídle hmyzu je krúžkom bez chyby. Len na týchto náhodných príkladoch vidíme, ako sa Boh prejavuje vo svojom diele, teda, že najskôr sa zjavenie Božie udialo vo stvorení.
V tom zmysle musíme chápať stránky Biblie o stvorení sveta a človeka. Biblia nechce odpovedať na otázku: kedy bol stvorený svet a ako bol stvorený, ale že celý svet a všetko v ňom bolo stvorené Bohom. Písmo sväté nevysvetľuje, nedokazuje, ale zvestuje! Biblia tu nie je preto, aby sme ju my posudzovali, ale aby ona posudzovala a kritizovala nás. Biblia je tu tiež preto, aby nám zvestovala, že kde vládne nekonečná múdrosť – Boh – tam niet miesta ani pre náhodu, ani pre nespravodlivosť, lebo dielo Božie je dokonalé, bez medzier.
Rovnako zmysel života nájdeme opäť v Biblii a tým prichádzame k ďalšiemu Božiemu zjaveniu v prorokoch. Je potrebné zamyslieť sa nad Bibliou, ktorá práve obsahuje zjavenia Božie nielen vo stvorení, ale i v prorokoch a najdokonalejšie v Ježišovi Kristovi.
Biblia, to je slovo prorocké a apoštolské, to je zjavenie spravodlivého a svätého Boha, ktorý sa z čistej lásky sklonil k hriešnemu človeku a poslal mu prorokov a svojho jednorodeného syna, aby človeka vyslobodil z jeho zatratenia a ponúkol mu odpustenie a život večný. Niet knihy, ktorá by bola predmetom takej úcty a zároveň takého hanobenia, ako je Biblia. Jedni ju prehlasujú za neomylný prejav samého Boha, druhí za dielo ľudské, plné omylov, zmätkov, ba lži. Iní ju nazývajú knihou kníh, prameňom najvyššej múdrosti a druhí zbierkou nemravnosti, krutosti a nezmyselných povier. Isté je, že Biblia je knihou prazvláštnou, ktorú nie je možné posudzovať len tak nedbalo a povrchne. Nám, ktorí veríme hlbšie a ktorí nečítame iba písmená, ale snažíme sa vystihnúť jej obsah a jej ducha, zostane Biblia vždy svätou!
Pri čítaní Biblie si vždy pripomíname slová apoštola Petra, ktorými hovorí k svojim učeníkom: „...vediac najprv to, že žiadne proroctvo písma nedeje sa z vlastného rozlúštenia budúcnosti.“ (II.ep.Petrova 1,20). A slová Pavlove: „Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.“ (I.Kor.2,14)...a ďalej: „A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie...“ (I.Kor.10,11) a nakoniec: „...litera zabíja, ale Duch oživuje.“ (II.Kor.3,6).
My tušíme ten vnútorný, tajuplný zmysel rozprávania Biblie, jej podobenstiev a obrazov. Všetky dejinné súvislosti, ktoré Biblia opisuje, stávajú sa tu iba formou pre udalosti oveľa hlbšieho charakteru. Celá Biblia stojí tu pred nami ako mohutná alegória života, naznačujúca jeho vývoj, boje, úpadky a vzostupy. Cítime, že dejiskom toho všetkého, čo sa odohráva v biblickom rozprávaní, je náš vlastný život. (Márnotratný syn – Peter – rovnaké príbehy Starého zákona, ako uvidíme v ďalších rozprávaniach).
Ak sa zahĺbime do ktorejkoľvek state Písma, vždy v nej nájdeme osvetlenie zmyslu nášho života; vždy v nej uvidíme zjavenie Božie, ktoré nám prinesie požehnanie.
Amen
Ferdinand Valík
